Je síce pravdou, že niektorým ľuďom sa najlepšie pracuje skoro ráno, no väčšina z nás si svoje rána predstavuje predsa len inak. Ak do tejto skupiny patríte aj vy, možno vás poteší, že ani zďaleka nie ste sami – a negatívny vplyv práce od skorého rána dokonca potvrdila aj samotná veda.
Portál Brightside priniesol súbor viacerých zaujímavých vedeckých zistení, ktoré vás presvedčia o tom, že skoré ranné vstávanie je pre naše telo naozaj neprimeranou záťažou.
Problém je (okrem iného) aj v tom, že nie každý dokáže večer zaspať “na povel”, napr. okolo 22:00. Pre väčšinu ľudí je to jednoducho priskoro a tak prichádza k tomu, že máme menej ako 6 hodín spánku. Štúdia z University of Surrey však ukázala, že ak máme menej ako 6 hodín spánku 7 a viac dní po sebe, vedie to až k 700 nežiadúcim zmenám vo fungovaní nášho tela. V dôsledku toho následne vznikajú problémy ako podráždenosť, priberanie, zhoršenie pamäte, zvýšenie krvného tlaku a podobne.
Podľa uznávaného doktora z Oxford University, Dr. Paula Kelleyho, tak môže byť posunutie pracovného času či chodenia do školy na 10:00 presne tým riešením, ktoré naše telá potrebujú. Podľa jeho slov by nám to ušetrilo nielen stovky problémov, ale aj stovky eur, ktoré potom míňame pri návšteve doktorov.
Dr. Kelley sa dlhodobo venuje poukazovaniu na to, akým veľkým problémom je v tomto modernom svete spánková deprivácia. Upozorňuje pri tom na to, že už len logicky je predsa nemožné a pre ľudské telo absolútne neprirodzené vstávať každý jeden deň v rovnaký čas. Keď preto do práce musíme vstávať vyslovene “nasilu”, je to pre naše telo neprirodzene veľkou záťažou.
Jeho slová potvrdzujú aj viacerí výskumníci z Oxford University, ktorí tvrdia, že nútiť ľudí pracovať pred 10:00 má negatívny dopad na naše zdravie, v dôsledku čoho vznikajú vyčerpanosť, stres a rôzne ochorenia. Dodávajú, že pracovný čas od 9:00 do 17:00 je pre ľudí do 55 rokov absolútne neprirodzený a má negatívny dopad ako na ich fyzické, tak i na ich duševné zdravie. Tento neprirodzený spánkový cyklus potom môže viesť k tráviacim ťažkostiam, srdcovým chorobám, k problémom so štítnou žľazou, ale dokonca aj k cukrovke či k depresii.
Nejde pri tom o žiadnu nedôveryhodnú štúdiu a s jej výsledkami sa už zhodli aj mnohé ďalšie. Aj vďaka tomu už viacero škôl či pracovísk prechádza na začiatok pracovnej doby/vyučovania od 10:00, napríklad taký 6-hodinový pracovný deň nie je už v moderných krajinách ničím nezvyčajným. Môžeme však len odhadovať, kedy a či vôbec sa niečo podobné raz dostane aj k nám…
brightside
Nahlásiť chybu v článku