Prejavuje sa hlavne tým, že ľudia s týmto ochorením nekontrolovane zaspávajú. Nie, nie je to ten prípad, keď po búrlivom víkende zaspávate na pondelkovej porade, aj keď sa snažíte tváriť, že ste plne prítomní.

Pojem narkolepsia prvýkrát popísal v roku 1880 francúzsky lekár Gélineau, ktorý ho vymedzil hlavne kataplexiou a náhlym nástupom spánku, ktoré pacient nedokáže ovládať. Podľa tejto definície narkoleptické záchvaty nastupujú najmä po emocionálne náročných a vypätých situáciách a môžu trvať niekoľko sekúnd, ale aj niekoľko minút. Narkolepsia ako taká sa dá liečiť, ale nie vyliečiť.

Tieto rýchle prechody  z bdelosti do spánku sú samy o sebe nebezpečné, najmä ak počas záchvatu pacienti šoférujú alebo obsluhujú stroje. Okrem toho ich počas dňa obmedzuje mimoriadna ospalosť a kataplexia, čo je náhla strata svalového tonusu, kvôli ktorej môžu znenazdajky spadnúť na zem alebo stratiť úchop.

Omnoho nepríjemnejším príznakom sú však halucinácie. Tie vznikajú ako dôsledok okamžitého nástupu najhlbšej fázy spánku. U zdravých ľudí táto fáza nastupuje postupne. Z ľahkých driemot prechádzate do jemného spánku, ktorý sa pomaly prehlbuje, až vrcholí v najhlbšej fáze spánku, kedy je vaše telo úplne ochabnuté, srdce bije pomaly, vaša myseľ sa regeneruje a môže sa vám aj snívať.

Tým, že narkoleptici hneď upadajú do hlbokej fázy spánku, môže sa im snívať takmer okamžite. Háčik je v tom, že tým, že im chýba postupný prechod štádiami spánku, môžu mať títo ľudia problém rozlíšiť, či sú ich sny skutočné alebo nie. Preto sa môže stať, že po zobudení odídu na pracovný pohovor, o ktorom sa im len snívalo, alebo budú márne hľadať kľúče od nového auta, ktoré si kúpili vo sne. A čo je ešte horšie, sny nebývajú vždy príjemné, práve naopak. Týmto ľuďom sa často sníva, že zomierajú a keď sa zobudia, potrebujú niekoho „zvonku“, kto by ich ubezpečil, že ešte stále žijú. Dosť desivé, že?

Ani to však nie je všetko. Zažili ste už niekedy spánkovú paralýzu? Nie? Ste šťastný človek. Spánková paralýza je jav, ktorý sa vyskytuje najčastejšie pri zaspávaní alebo zobúdzaní, kedy už nie ste pri plnom vedomí, no ešte poriadne nespíte. Príznačné je ochrnutie celého tela, okrem očí, zvukové aj zrakové halucinácie, pocit tlaku na hrudi a výrazne sťažené dýchanie. Okrem toho pociťujete panický strach, máte dojem, že nad vami stojí niekto, kto vám chce ublížiť a desí vás predstava, že sa nemôžete brániť, ani utiecť. Máte chuť kričať, ale z hrdla nevydáte ani hlások…

Túto hororovú skúsenosť majú zdraví jedinci raz, maximálne dvakrát za život, ba niektorí sa jej úplne vyhnú. Narkoleptici ju zažívajú omnoho častejšie a ich desivé halucinácie sú bohatšie. Osoba nad nimi len nestojí, ona koná. Majú pocit reálneho ohrozenia, a žiaľ, ani len netušia, že práve halucinujú. Danú situáciu vnímajú ako okamih ich smrti. Ich halucinácie sú také intenzívne, že ich vôbec nespochybňujú. Keď potom upadnú do spánku a prebudia sa, sú dezorientovaní, lebo si myslia, že sú už po smrti.

Vedci a lekári, ktorí sa touto poruchou spánku zaoberajú, pripisujú jej vznik poruchám sekrécie hormónov hypotalamu – časti mozgu, ktorá reguluje spánok, chuť do jedla a telesnú teplotu. Liekov, ktoré by tlmili príznaky tejto choroby je žalostne málo. Pacienti musia dbať na pravidelný režim, musia sa vyhýbať stresovým a emočne vypätým situáciám a samozrejme, mali by mať osobu, ktorej môžu v prípade núdze zavolať, aby uviedla na pravú mieru to, čo sa im „len“ snívalo a čo je skutočnosť.

Pozri aj: Toto je 5 vecí, ktoré sa stanú 60 sekúnd predtým, než umrieme

nymag