Predstava skonzumovania iného človeka sa väčšine ľudí protiví. Je to považované za niečo absolútne neprípustné, za niečoho, čoho by bol schopný len psychicky narušený jedinec. Aj keď je to však nechutný, neodpustiteľný zločin, je dobré byť informovaný o jeho pôvode a výskyte v našej histórii, ale aj o jeho prítomnosti. Ak ste sa práve chystali jesť, odporúčame vám na chvíľku odložiť tanier bokom.

Naši predkovia sa kanibalizmu nebránili

Aj keď to vôbec neznie príjemne, pred stovkami rokov bol kanibalizmus bežnou súčasťou kultúry. Navzájom sa naši predchodcovia konzumovali dokonca aj vtedy, ak mali po ruke zdroj potravy v prírode. Dokonca usporadúvali slávnosti, na ktorých boli hlavným chodom nepriatelia.

Výživná hodnota

Napriek tomu, že sa naši predkovia kŕmili aj ľudským mäsom, nemá vysokú výživnú hodnotu. Kým z takého mamuta by pokojne vyžila menšia dedinka aj celý mesiac, z človeka by veľa úžitku nebolo. A to nielen pokiaľ pozeráme na množstvo, ľudské mäso sa prírodným zdrojom nevyrovná ani v kalorickej hodnote.

Formy kanibalizmu

V niektorých kultúrach sa praktizuje tzv. endokanibalizmus, v rámci ktorého členovia rodiny zjedia príbuzného, ktorý práve zomrel. Tradícia sa posúvala z generácie na generáciu napríklad v Papui Novej Guinei, celý rituál však bol komplikovaný a nebolo jedno kto a aké časti tela zje. Napríklad, žena mala zjesť mozog svojho brata a pokiaľ zomrel švagor, tak jeho ruky.

Šimpanzy

Šimpanz je najbližší zvierací príbuzný človeka a dokonca aj medzi nimi sú zaznamenané prípady, kedy jeden šimpanz zabil a skonzumoval toho druhého. Vedci dokonca zaznamenali prípad, kedy sa 30 šimpanzov vrhlo na svojho vodcu, roztrhali ho a zjedli, údajne kvôli samičke.

Exokanibalizmus

Kým endokanibalizmus znamená skonzumovať člena rodiny, pri exokanibalizme hovoríme o zjedení cudzieho človeka. Zvyčajne sa nevykonáva v rámci rituálu, ale v snahe ukázať moc a zastrašiť nepriateľa.

George Bush

Aj bývalý prezident George Bush takmer padol za obeť exokanibalizmu. Počas druhej svetovej vojny bol ťažko ranený, keď sa zrútilo jeho lietadlo. Ako jediný unikol istej smrti, jeho spolubojovníkov však zjedla skupina japonských kanibalov.

Ako chutí človek?

Niektorí výskumníci sú skutočne zvedaví, no ku kanibalizmu sa uchýliť nechcú, opýtali sa preto kanibalov, ako chutí ľudské mäso. Odpovede sa líšili, no väčšina sa zhodla na bravčovine. Na chuť však má vplyv mnoho faktorov, ako napríklad vek, pohlavie, spôsob prípravy a chuťovo sa údajne líšia aj jednotlivé časti tela. Vedeli ste, že na jednom z pacifických ostrovov nazývajú ľudské mäso „dlhé prasa“?

Prežitie

Aj keď za bežných okolností by zdravý človek nikdy toho druhého nezjedol, existuje výnimka, a to kanibalizmus nutný k prežitiu. Či už tomu veríte alebo nie, tento druh je človeku vrodený. Ak sme zahnaní do kúta, inštinkt nás donúti nehľadieť na to, či je skutok morálny. Kanibalizmus je však absolútne posledná možnosť, ku ktorej sa človek uchýli až v krajnom zúfalstve.

Lietadlo v Andách

O páde letu 571 v roku 1972 ste už možno počuli. Niekoľko ľudí prežilo a celé týždne im nikto neprišiel na pomoc. Uchýlili sa preto k poslednej možnosti, ako prežiť. Zjedli svojich priateľov, ktorí pád neprežili. Záchrana prišla až po 72 dňoch. Okolo tohto prípadu do dnes vyvstáva množstvo otázok a pozrieť sa do očí pozostalým musel byť jeden z najťažších momentov v živote preživších.

Medicína

Kedysi sa aj v Európe verilo, že skonzumovanie častí tela mŕtvych ľudí môže vyliečiť rôzne ochorenia. Tomuto ľudia verili dokonca ešte aj v stredoveku, čo viedlo k tomu, že biznis s mŕtvolami prekvital. V 17. storočí sa napríklad verilo, že krv mŕtveho vylieči epilepsiu, neraz sa preto na poprave ľudia išli pobiť o krv mŕtveho. V ozdravnú silu častí ľudských tiel sa na niektorých miestach verí ešte aj dnes. V Afrike sú napríklad za liečivé považované časti tiel albínov.

Choroba Kuru

Ľudia v kmeni Fore si všimli, že po konzumácii mŕtveho príbuzného sa u nich vyvinulo ochorenie, ktoré pomenovali Kuru alebo Smejúca sa smrť. Medzi príznaky patrila napríklad paralýza, neschopnosť kontrolovať vlastné telesné funkcie a nekontrolovateľný smiech. Vedci neskôr zistili, že za všetkým je bielkovina z mŕtveho človeka, ktorá vytvára v mozgu toho živého diery.

Mierne formy kanibalizmu

Vedeli ste, že najmenej raz za život takmer každý človek vykonal miernu formu kanibalizmu? Aj obhrýzanie a jedenie nechtov či pokožky totiž spadá pod kanibalizmus. Niektorí ľudia však zachádzajú priďaleko. Lekári napríklad zaznamenali prípad muža, ktorý prešiel od obhrýzania nechtov po obhrýzanie prstov. Viedla k tomu údajne diabetická neuropatia v kombinácii so sociálnou izoláciou.

Dedičnosť

Ak jedinec konzumuje vlastné časti tela, hovoríme o autokanibalizme a niektoré výskumy tvrdia, že ten je dedičný. Hovorí sa tomu Lesch Nyhan syndróm a ľudia, ktorí ním trpia, si obhrýzajú nielen prsty, ale neraz aj jazyk a iné časti tela. Prečo to pacienti robia zatiaľ nie je celkom jasné, lekári si však myslia, že ide o poruchu kontroly motoriky. Pacient napríklad pomyslí na hryznutie do jazyka a pohryzie sa bez toho, aby sa skutočne chcel pokúsiť odhryznúť si vlastný jazyk.

Placentofágia

Táto praktika sa, desivo, teší medzi mamičkami čoraz väčšej popularite. Ide o praktiku, v rámci ktorej po pôrode matka skonzumuje placentu alebo z nej nechá vyrobiť tabletky. Veria totiž, že má blahodarné účinky, lekári však varujú, že takéto niečo môže uškodiť nielen matke, ale aj dieťaťu.

Schizofrénia

S kanibalizmom sa neraz spájajú psychiatrické ochorenia, ako napríklad schizofrénia či psychopatia, ktoré sú príčinou nedostatku empatie a morálnych zábran.

Ktorá informácia o kanibalizme vás prekvapila najviac? Dajte nám vedieť v komentároch.

Pozri aj:

10 najzvrátenejších prípadov kanibalizmu v histórii ľudstva

list25