Už počas tehotenstva dieťa vníma podnety z okolia, spracúva ich a ukladá si ich ako skúsenosti. Naše zmysly sa stávajú nielen bránami do sveta, ale zároveň sú nástrojmi, ktoré nás robia životaschopnými. Ako náš mozog vytvára týmito kanálmi spojenie medzi vnútrom a vonkajškom a ako zmyslovými orgánmi vytvára svet, v ktorom žijeme, a aj nás ako indivíduum vo vzťahu k svetu? 

O čuchu

Kto zle spáva, mal by si možno dať do izby osviežovač vzduchu. Vedci z univerzitnej kliniky v Heidelbergu zistili, že zlé pachy zjavne spôsobujú zlé sny. Pokusné osoby v spánku vystavili pachu pokazených vajec a vôni ruží. Po fáze REM, čiže po skončení snívania, ich zobudili a kládli im otázky. Výsledok? Sny pod vplyvom pokazených vajec boli negatívne, pri ružiach boli pozitívne.

Čuch by zo všetkých našich zmyslov dopadol asi najhoršie. Na jednej strane preto, lebo v porovnaní s inými živočíchmi máme naozaj zlý čuch, a na druhej aj preto, lebo tento zmysel v našom svete určovanom predovšetkým opticky a akusticky nehrá takmer žiadnu úlohu. Avšak, náš nos má v našom živote dôležité úlohy – väčšinu z nich si však skoro vôbec neuvedomujeme. Jednou je napríklad to, že náš nos má rozhodujúce slovo pri výbere partnera. Len ak nám niekto „dobre vonia“ pociťujeme aj túžbu spoznať ho bližšie. Naopak, ak nám „niekto smrdí“, radšej sa mu vyhneme. Najradšej sa obklopujeme ľuďmi, ktorých pach je nám príjemný. Naše vedomé myslenie to nazýva sympatiou, či z niekoho niečo vyžaruje alebo nie. Ale náš nos nám podvedome určil, kto nám pripadá milý a kto nie. Tieto reakcie prebiehajú v podvedomí, lebo veľa nervových zakončení, ktoré slúžia čuchu vedú rovno do oblastí mozgu ležiacich pod mozgovou kôrou. Mozgová kôra okrem iného zodpovedá za vedomé vnímanie a o aktivite čuchového zmyslu je vždy informovaná.

Pachy sú oproti zvukom alebo optickým vplyvom veľmi komplexnými vzruchmi. Aj keď sú u človeka dve tretiny zdedených zariadení obsahujúcich návod na stavbu čuchových receptorov defektné, môže byť preňho svet pachov aspoň taký bohatý ako svet tónov alebo farieb. Pretože čuchový zmysel je v úzkom spojení s amygdalou a hypotalamom, pachy v nás môžu vyvolať silné emócie a spomienky naviazané na konkrétnu vôňu. Prečo sa práve pach pamätá tak dlho a ako presne fungujú tesné kontakty medzi zmyslami a spomienkami, experti ešte nevedia vysvetliť. Evolúcia vytvorila čuch ako základný zmysel, ktorý je kompletne vyvinutý už pri narodení, aby dieťa spoznalo podľa pachu svoju matku. Tomu, kto prišiel o čuch, aj najlahodnejšie jedlá chutia nudne a fádne. Tieto dva zmysly sú teda spolu v bezprostrednom kontakte a závisia od seba silnejšie ako zrak, sluch alebo hmat.

O sluchu

Spomeňte si, ako si spájate nejakú pesničku s určitou časťou vášho života. Ak počujete niekde tieto skladby, automaticky sa vám zlepší nálada. Tieto hodené „kotvy“ sú veľmi mocným prostriedkom, ak ich správne používate.

Ľudské embryo je veľké len niekoľko centimetrov, práve sa zahniezdilo a už sú na ňom rozpoznateľné mikroskopické výčnelky, z ktorých sa neskôr vyvinú uši. Sluchový slimák je úplne vyvinutý už v dvadsiatom druhom týždni tehotenstva, oproti tomu každá iná časť nášho tela rastie až do sedemnásteho alebo osemnásteho roku života. Sluchový orgán je najcitlivejší zo všetkých. Ľudské ucho vníma zvukové vlny vo frekvenčnom intervale od 16 hertzov (hlboký tón) do 20 kilohertzov (vysoký tón).

Sluch je mechanizmus, ktorý nám umožňuje rozoznať nebezpečenstvo, ale je to aj sociálny zmysel, ktorý nám umožňuje kontaktovať sa s inými ľuďmi. Človeka hneď poznáme po hlase a počujeme, či je práve šťastný, smutný alebo nahnevaný. Rovnako ako pachy, aj tóny v náš môžu vyvolať bezprostredné emócie a spomienky, ktorým neodoláme.

Ďalšou, rovnako dôležitou funkciou nášho ucha je udržať rovnováhu v dvojitom zmysle – motorickú a vegetatívnu, Orgán rovnováhy, časť nášho vnútorného ucha, je cez miechu spojený s každým svalom v našom tele a umožňuje nám napríklad vzpriamenú chôdzu.

O zraku

Pokus s jablkovou šťavou, červenou a zelenou

Do troch pohárov nalejte jablkovú šťavu a do dvoch z nich pridajte chuťovo neutrálnu potravinársku farbu. Jednu zelenú a druhú červenú.

Teraz dajte pokusnej osobe ochutnať z každého pohára bez toho, aby ste jej povedali, aká šťava sa v pohároch naozaj nachádza. Nakoniec, nech vám sami povedia, akú chuť mali jednotlivé nápoje.

Vaša osoba vám pravdepodobne povie, že červená tekutina chutí ako čerešne alebo jahody, zelená ako jablko a nezafarbený nápoj im pripomína citrón. Je to neuveriteľné, ale jedlá a nápoje automaticky priraďujeme chutiam, ktoré zodpovedajú farbe nápoja. Chuť tekutiny teda určuje farba.

Farba pre nás znamená veľmi veľa. V jednom vysielaní pre mládež, mali chlapci zodvihnúť tri škatule, červenú, žltú a čiernu. Kartóny, z ktorých boli škatule poskladané boli rovnaké a vážili 1,5 kg. Keď deti všetky škatule zniesli dole schodmi, mali povedať, ktorá bola najťažšia a ktorá najľahšia. Všetci sa zhodli: čierna bola najťažšia, žltá bola stretne ťažká a červená najľahšia. Ďalší príklad je tento: Deti boli rozdelené do dvoch skupín, pričom jedna skupina dostali červený a druhá skupina zelený papier. Obe skupiny dostali rovnakú písomku, s rovnakým počtom a rovnakými úlohami. Napriek tomu študenti so zeleným papierom odpovedali oveľa lepšie ako študenti s červeným papierom. Avšak, nemôžeme tvrdiť, že zelená farba je vždy lepšia ako červená. Ak napríklad vaše dieťa málo je, mali by ste sa pozrieť, či neje zo zeleného taniera. Z neho totiž jeme podstatne menšie množstvo ako z bieleho.

Vysvetlenie, prečo je to tak však neexistuje. Vedci sa domnievajú, že predmety a ich farbu automaticky spájame s porovnateľnými vecami v prírode. Tam, sú tmavé veci, napríklad zem, väčšinou ťažšie ako svetlé, ako sú oblaky, a červená sa považuje za signálnu farbu.

Ak sa niekoho opýtate, ktorého zmyslu by sa dokázal vzdať, zrak sa väčšinou uvádza na poslednom mieste. To je zreteľné napríklad v nasledovnom porekadle: „Je lepšie niečo raz vidieť, ako o tom stokrát počuť.“ Preto sa ľudia viac spoliehajú na to, čo vidia, ako na to, čo cítia. Vedci pri rôznych štúdiách pozorovali, že ľudský mozog spracováva optické a hmatové informácie oddelene od seba a pritom vždy viac dôverujú očiam, aj keď hmatová informácia je jednoznačnejšia a spoľahlivejšia.

O chuti

Ak pred plánovaným nákupom zjete kopu sladkostí, pri nákupe zaplatíte za potraviny viac, ako keby ste predtým žiadny cukor nejedli. Pri jednom pokuse, boli ľudia rozdelení do troch skupín, pričom jedna skupina dostala pohár čistej vody s osemdesiatimi gramami glukózy, ďalšia dostala len čistú vodu a tretia nedostala nič. Potom ich vedúci pokusu postavil pred tovar bežnej potreby. Skupiny mali posúdiť, či sú ceny produktov v poriadku. Skupina, ktorá dostala cukrovú vodu, súhlasila s vyššími cenami oveľa častejšie.

Chuť jedla sa neodohráva, ako si často myslíme, výlučne na jazyku a nemá dočinenia len s arómami. Na plnohodnotný zážitok zmyslového vychutnania si jedla a pitia majú veľký význam vôňa, teplota a textúra potravín. Účelom nášho zmyslu chuti je kontrola prijímanej potravy. Zvlášť ak je niečo horké, a teda nechutí dobre, okamžite nás to varuje a my niekedy sústo reflexívne vypľujeme. Prečo je to tak? Horké často znamená to, že potrava je skazená. Kyslá chuť môže poukazovať na jed, ale je nám menej nepríjemná. Ak sa nám na jazyku rozpúšťa niečo sladké, slané, mastné alebo korenisté – tieto chute sa odborne nazývajú aj umami – náš organizmus vie, že ide o potravinu bohatú na živiny, a teda životne dôležité. Slaná a kyslá chuť okrem toho bezprostredne reguluje hladinu vody a minerálov v tele. Chuť je svet pocitov, nie rozumu, ktorý rozhoduje o tom, či je niečo chutné alebo odporné, pretože pri takej základnej činnosti, akou je prijímanie potravy, nie je možné dlho rozmýšľať, či je pre nás niečo dobré alebo nie – toto nám pocity povedia ucelenejšie, priamejšie a zodpovednejšie.

Predpokladá sa, že chuťový a čuchový úzko spojené. Pritom musíme zdôrazniť, že chuť znamená z deväťdesiatich percent cítiť. Chuť vzniká kombináciou oboch zmyslových dojmov, pričom vôňa v ústach sa zdá byť iná ako vôňa mimo úst. Inak by nemohol napríklad plesňový syr, šíriaci v chladničke odpudivý zápach, chutiť na jazyku tak fantasticky.

O hmate

Koža je najväčší zmyslový orgán, patria k nej aj sliznice, je zodpovedná za zaznamenanie troch rozličných zmyslových vnemov : tlak, dotyk a vibrácie. Hmat najčastejšie dávame do súvislosti s pojmom „pocit“. Napríklad sa pýtame „Aký je to pocit?“ keď niekoho šteklíme, hladkáme alebo štípeme, alebo ak sa niekto rukami dotýka určitého predmetu alebo látky. Tomuto zmyslu pripisujeme to, že v nás dokáže vyvolať emócie – či už príjemné zimomriavky, šteklenie alebo bolesť.

Hmat sprostredkováva mozgu nielen potrebné informácie rozpoznávajúce formu, hmotnosť a povrchovú štruktúru určitého predmetu, ale slúži aj na vnímanie vlastného tela. Spojím na pevnom podklade? Je horúca platňa sporáka dosť vzdialená od mojej ruky?

Dnes vieme, že hmat má základný význam pre duševný a telesný vývoj dieťaťa. Už telesný kontakt novorodenca s matkou trénuje tento zmysel a pozitívne sa odráža na jeho ďalšom vývoji. Oproti tomu deti, ktoré mali málo dotykov alebo ich nemali vôbec a nedostalo sa im lásky, skutočne trpia. Na rozdiel od detí, ktoré mali dostatok pozitívneho telesného kontaktu so svojimi rodičmi, majú tieto deti oslabený imunitný systém a nízke sebavedomie. Vzťah rodičia – deti sa rozvíja a prehlbuje odo dňa narodenia práve telesným kontaktom.

Vidíte? Všetko so všetkým súvisí a inak na tom nie sú ani naše zmysly. Pomáhajú nám v každodennom živote a psychologicky na nás vplývajú. Nie sú tu len tak pre nič.

Pozri aj: PÝTAJTE SA SAMI SEBA TIETO OTÁZKY KAŽDÝ DEŇ. POMÔŽE VÁM TO ODHALIŤ VAŠE NAJTAJNEJŠIE TÚŽBY

psych.sk (Stella K.), Thorsten Havener