Vo väčšine prípadov nám logické vysvetlenie  pomáha nielen pri dokazovaní pravdivosti akéhokoľvek procesu či faktu, ale aj pri  upokojení sa s ujasnení si, že prapodivné zvuky v noci nemusí mať na svedomí Pennywise ani Samara, a za zvláštnym odrazom v zrkadle nie sú nadprirodzené sily. Tak kto teda?

#1 Efekt synestézie

Videli ste už vôňu alebo počuli farbu? Prípadne si pri čísle dva predstavíte červenú farbu aj keby bolo napísané zelenou? Pravdepodobne ste synestetik. Podľa výskumov toto dokáže 1 z 2000 ľudí a ich mozog sa jednoducho od ostatných líši. Talianski vedci však dokázali, že túto schopnosť je možné sa aj naučiť.

#2 Baader-Meinhofov efekt alebo „ilúzia frekvencie“

Dnes ste sa v škole niečo naučili. Počuli ste nové slovo alebo ste si pred pár dňami kúpili nové auto a zrazu ho vidíte všade. Prečo je to tak? Vysvetlenie je jednoduché. To, čo neviete alebo nemáte si jednoducho neuvedomujete a nevšimnete. Práve preto je teraz oveľa pravdepodobnejšie, že si niekde všimnete Baader-Meinhofov efekt – pretože ste o ňom čítali nedávno.

 #3 Mramorová ozvena

Dvere ste zamkli, balkón tiež, ste si na sto percent istý, že s vami doma nik nie je, a že váš byt je na najvrchnejšom poschodí, takže nemáte nad sebou susedov, no napriek tomu máte pocit, že práve oni po zemi gúľajú mramorové guľôčky? Nie ste sami. Teda, aspoň nie medzi tými, ktorí majú rovnaký pocit. Napriek tomu, že na internete nájdete mnoho ľudí s obdobným zážitkom, no nie celkom konzistentným vysvetlením, prečo je tomu tak, je viac ako pravdepodobné, že tento zvuk je len dôsledkom rozširovania sa rúrok či betónu pod vplyvom poveternostných podmienok.

#4 Ilúzia podivného odrazu v zrkadle

Taliansky psychológ Giovanni B. Caputo študoval túto ilúziu, ktorá vzniká tým, že dlho hľadíte na  vlastný odraz. Niektorí ľudia počas toho vidia svojich rodičov alebo fiktívne bytosti. Tí druhí zas môžu vidieť inú podobu vlastnej tváre. Nie sú v tom žiadne čary. Vysvetlenie je jednoduché. Ilúzia nastáva vtedy, keď vizuálny systém vníma ten istý objekt znova a znova, ale identifikuje ho inak.

#5 Jamais vu

Deja vu pozná asi každý z nás. Pri Jamais vu si možno poviete: „To som ešte nikde nikdy nevidel ani nepočul“. Nuž a potom zistíte, že máte pravdu. Aspoň čiastočnú. Jamais vu môžeme preložiť doslovne z francúzštiny ako „nikdy nevidel“, čo je opakom už spomínaného deja vu, kedy si skôr vravíme: „Toto som už niekde videl“. Skúste si vziať pero a papier a začnite naň písať nepretržite jedno slovo, ktoré poznáte veľmi dobre. Nielenže zrazu znie divne, ale prestáva aj dávať zmysel? Áno, to je Jamais Vu.  Vysvetlenie oboch menovaných javov je však stále zahalené rúškom tajomstva.

#6 Efekt homogenity cudzej skupiny

Ak máme určitú skupinu ľudí, všetci jej členovia sa nám zdajú byť veľmi podobní, a to najmä v prípade, keď sami súčasťou tejto skupiny nie sme – či už ide o subkultúru alebo ľudí inej rasy.  Nejde o rasizmus, ale o základný inštinkt, ktorý nás núti si myslieť, že  „oni sú všetci rovnakí, my sme iní,“ a teda cudziu skupinu vnímať menej diferencovane. Opakom je efekt homogenity vlastnej skupiny.

Stretli ste sa s niektorým zo spomínaných javov?

Pozri aj: 4 psychologické teórie, ktoré vám zmenia život

brightside