V tomto článku si však predstavíme niekoľko zaujímavých zvukových ilúzií, ktoré každého tak trochu popletú. Je pri nich napríklad možné počuť zvuk, aj keď je v skutočnosti ticho. Aby ste z nich zachytili čo najviac, použite slúchadlá, ak máte nejaké po ruke.

Stupnicová ilúzia

Túto ilúziu si ako prvá všimla Diana Deutsch a je príkladom toho, že náš mozog si podobné zvuky spája dohromady. Napríklad, ak počujete dve stupnice, jednu stúpajúcu a jednu klesajúcu. Každé ucho je však iné a môže sa stať, že ľavé ucho ako prvé začuje prvú notu jednej stupnice a pravé zas druhú notu druhej stupnice.

Ľudia vnímajú zvuky rôznymi spôsobmi, zvyčajne však podvedome spájame vysoké a hlboké tóny spolu. Keď počúvame dve škály, nepočúvame ich zvlášť, ale mozog ich roztriedi tak, aby sme počuli melódiu. Navyše, praváci zvyčajne počujú vysoké tóny pravým uchom a hlboké ľavým.

Fantómové melódie

Väčšina pesničiek pozostáva zo sekvencií akordov v stúpajúcej alebo klesajúcej tendencii, alebo opakujúcich sa vzorcov s istou obmenou. A ak sú zahrané dostatočne rýchlo, mozog vyberie notu, ktorá bola zmenená a spojí ju do melódie. Ak sú zahrané pomaly, melódia zmizne. Porovnajte si napríklad skladby Christiana Sindinga Frühlingsrauschen. Pri vyššej rýchlosti meniace sa noty ostanú vo vašom percepčnom poli takú dobu, že ich dokážete spojiť do melódie. Ak však ide pieseň pomaly, sú príliš vzdialené.

Shepherdove stúpajúce tóny

Shepherdov paradox ako prvý nahral Jean Claude- Risset. Páry akordov znejú, ako keby stúpali na škále, v skutočnosti je však prvý pár akordov rovnaký, ako posledný. Ak to spojíte do slučky, je nemožné povedať, kde vzorec začína a kde končí.

Padajúce zvony

Predstavte si, že niekto zdvihne zvon do obrovskej výšky a nechá ho potom padať dole. Aký má asi zvuk? Ak ste videli nejaké tie animáky, možno si pomyslíte, že tón by mal byť čoraz nižší. Pravdou však je, že tón vydávaný padajúcim zvonom je čoraz vyšší.

Virtuálne holičstvo

Toto je zas ukážka stereo efektu. Ak si nasadíte slúchadlá a započúvate sa, budete mať pocit, že sedíte v kresle u holiča a ten vám cvaká nožnicami okolo uší. Ak sa holič „pohne“ vpravo, zvuk vpravo je o niečo hlasnejší a vľavo o niečo tichší. Podobne je to aj s nožničkami, ak je ich zvuk hlasnejší vpravo, máte pocit, že sú bližšie k vášmu pravému uchu. Ilúzia demonštruje našu schopnosť lokalizovať zvuk v priestore porovnávaním zvukov prichádzajúcich z oboch zvukovodov. Podobnú ilúziu nájdete na internete aj so zápalkami. Zrazu máte zvláštny pocit, že váš niekto obchádza, trasie vám okolo hlavy škatuľkou zápaliek a občas jednu zapáli. Pozor na vlasy.

McGurk efekt

Tento efekt si prehrajte až po prečítaní textu. A prehrajte si ho so zavretými očami. Sústreďte sa na to, čo vraví muž. A teraz počúvajte znova, ale s otvorenými očami. Počuli ste BA-BA, GA-GA, alebo DA-DA? 98% dospelých si myslí, že počuli „DA“, je to však len akustická ilúzia. Z pier muža možno odčítať „GA“, on však v skutočnosti vyslovuje „BA“.

Fantómové slová

Autorkou tejto ilúzie je Diana Deutsch. Nahrávka obsahuje prekrývajúce sa a opakujúce sa slová alebo frázy. Keď nahrávku počúvate nejaký čas, začnete špecifické frázy počuť oddelene. V skutočnosti tam však nie sú. Konštruuje ich váš mozog, ktorý sa pokúša dať neusporiadanému hluku nejaký zmysel. Väčšinou ľudia počujú to, čím sa práve zaoberajú. Napríklad ľudia, ktorí práve držia diétu, často počujú frázy týkajúce sa jedla.

Zvuk len pre mladých

Vedeli ste, že existuje zvuk, ktorý počujú len ľudia mladší ako 20 rokov? Starší ho počujú len zriedkavo. Postupom času totiž ľudia strácajú schopnosť počuť zvuky určitej frekvencie. Je to zvuková vlna s frekvenciou 18 tisíc hertzov (na porovnanie, psia píšťalka vydáva zvuk s frekvenciou 16 až 22 tisíc hertzov). Teenageri často využívajú tento zvuk ako zvonenie na mobile, aby nikto okrem ich rovesníkov (a psa) nepočul, keď im zvoní mobil.

Okrem toho ho však využívajú aj v Anglicku. Púšťajú ho veľmi nahlas na miestach, kde nechcú, aby sa vyskytovali teenageri, keďže zvuk vie byť poriadne otravný.

Pozri aj: Tieto 3 optické ilúzie vám ukážu, ako sa s nami náš mozog dokáže zahrávať

listverse