Ide o snahu zapadnúť a vyčnievať z davu čo najmenej. Napríklad, ak dav tvrdí, že 2 plus 2 je 5, jedinec je ochotný tvrdiť, že je to ozaj tak napriek tomu, že vie, že toto tvrdenie nemôže byť pravdivé, pretože 2 plus 2 sú predsa 4. Mnohí sa s konformitou neuspokoja a chcú od života niečo viac. Snažia sa od davu odlíšiť, ako je to len možné.
Anti-konformista
Práve snaha vyčnievať z davu spôsobuje, že vznikajú rôzne trendy. Jedným zo slávnych bol napríklad „emo“ trend a dnes sú moderní hipsteri. Jedincom, ktorí sa vyhýbajú homogenite, hovoríme anti-konformisti. Anti-konformista chce byť videný a čo najviac sa od ostatných odlíšiť, chce byť jedinečný. Robí rozhodnutia a skutky, ktoré by bolo možné považovať za rebéliu. Pre každého anti-konformistu však máme nepríjemnú správu, nie ste snehová vločka. Čím viac anti-konformistov sa pre isté správanie rozhodne, tým viac sa na seba napokon začnú podobať.
Hipster efekt
Práve o spomínanom jave hovorí tzv. hipster efekt. Ak sa ľudia snažia o vyčlenenie z dominantnej kultúry, vytvorí sa skupina jedincov, ktorí o sebe predpokladajú, že sú jedineční, v skutočnosti sa však na seba podobajú a vytvorili novú homogénnu skupinu, avšak o niečo menšiu.
Ako hipster efekt vzniká?
Vedci z Univerzity Brandeis sa rozhodli, že sa tomuto fenoménu pozrú na kĺb. Zaujímali sa konkrétne o to, ako dochádza k prenosu informácií na sociálnej úrovni. Podarilo sa im dôjsť k záveru, že naša spoločnosť pozostáva z dvoch veľkých skupín. Prvou z nich sú konformisti, teda jedinci, ktorým vyhovujú vyšľapané chodníčky, boja sa neznáma a radšej nasledujú iných, akoby sa mali vydať vlastnou cestou a robiť vlastné rozhodnutia. Druhú skupinu tvoria anti-konformisti, ktorí sa snažia vyčnievať a odlíšiť sa, či už názormi alebo výzorom.
Snaha o protest sa mení na trend
Vždy, keď sa niekto rozhodne myslieť a správať ináč, nájdu sa jedinci, ktorým sa toto správanie zapáči, budú s ním súhlasiť a rozhodnú sa, že ho budú nasledovať. Jedinečné sa následne mení na identické a snaha protestovať sa zmení na trend. Napríklad takí hipsteri, na počiatku bolo len zopár mužov, ktorí sa rozhodli, že sa vzpriečia, nebudú dodržiavať pravidlá namiesto hladko oholenej brady budú poriadne zarastení. Dnes je z toho trend, ktorému podliehajú mnohí.
Je konformita bezpečnou voľbou?
Mnohým sa môže zdať, že konformita je jednoznačne bezpečnou voľbou, vedci z univerzity v Buffale však zistili, že predstavuje vážnu psychologickú i fyzickú hrozbu. Dokazujú to výskumy, v rámci ktorých boli ľudia vystavení rôznym situáciám, pričom v niektorých boli požiadaní, aby sa prispôsobili, kým v iných mohli slobodne vyjadriť svoj názor. Ukázalo sa, že ak boli ľudia nútení prispôsobiť sa a bola im odobratá možnosť vyjadriť nesúhlas, aktivoval sa u nich systém reakcií na ohrozenie. Kardiovaskulárny systém bol zaťažený, akoby museli čeliť vážnej hrozbe, čo vyvolalo značnú nespokojnosť a pocit úzkosti.
Povedzte, čo si myslíte
Na druhej strane ľudia, ktorí mohli otvorene vyjadriť svoj názor, sa cítili spokojne a skúsenosť považovali za pozitívnu. Potláčanie vlastne individuality a neustále prispôsobovanie sa striktným pravidlám teda v konečnom dôsledku vážne ohrozuje nielen psychické, ale aj fyzické zdravie jedinca.
Nie je všetko čierne alebo biele
Pojem hipster efekt ako prvý použil Jonathan Touboul, ktorý tvrdí, že mu podliehame najmä v prípade, ak sa ocitneme pred dvoma možnosťami voľby, s bradou alebo bez nej, vintage alebo moderna, Android alebo iPhone. Nemecký filozof Max Stirner hovorí, že človek by sa mal snažiť spoznávať sám seba a akceptovať, ak túži v niektorých smeroch po konformite, v iných zas nie. Ak sa toto naučíte akceptovať, uvedomíte si, že svet neponúka len dve možnosti na výber, nie je všetko len čierne alebo biele, dobré alebo zlé.
Keď človek spozná svoju vlastnú hodnotu, viac nebude mať nutkanie ukazovať ostatným, kým je.
psychology-spot
Nahlásiť chybu v článku