Kedysi človek celý svoj život prežil v úzkom prepojení s prírodou. V prírode žil, ak chcel mať potravu, lovil zvieratá, pestoval obilie a zeleninu či choval dobytok. Dnes mnohé deti vidia zvieratá len na obrázkoch a toho, že by mali stráviť noc v prírode, sa desia. Aký to má však na nás dopad?

Názory na prírodu sa rozchádzajú

Možno si to neuvedomujeme, no fakt, že sme sa natoľko vzdialili od prírody, v nás vyvoláva nepokoj a stres. Aby bolo možné tento pocit jednoducho opísať, použil filozof Glenn Albrecht pojem solastalgia. Názory na vzťah človeka a prírody sa rozchádzajú už celé veky. Niektorí tvrdia, že človek by sa mal snažiť zžiť s prírodou a prispôsobiť sa jej, kým iní zastávajú názor, že by sme mali využiť svoje schopnosti a prírodu i prostredie, ktoré nás obklopujú, prispôsobiť vlastným potrebám.

Solastalgia

Solastalgiu prežíva človek, ktorý sa ocitol niekde uprostred, medzi prúdmi týchto názorov, a keď sa okolo seba obzrie, cíti, že niečo nie je v poriadku. Keď sa pozrie na stromy, kvety či oblohu, pociťuje skôr smútok, pričom platí fakt, že ľudia žijúci na vidieku sú zvyčajne šťastnejší a spokojnejší ako tí, ktorí žijú obklopení betónovými stenami a ruchom mesta.

Obezita a depresia

Týmto javom sa zaoberá aj Richard Louv, autor diela Last Child in the Woods a tvrdí, že práve následkom odlúčenia od prírody sa u ľudí častejšie vyskytuje obezita, poruchy pozornosti, depresia a iné fyzické či psychické ťažkosti. Solastalgia ovplyvňuje nielen dospelých jedincov, ale aj deti a dokonca aj domácich miláčikov. Podvedome totiž každý živý tvor vie, že má nárok byť v spojení  s prírodou, no akosi nám to nie je dopriate.

Výlety do prírody

Preto nám tak dobre padnú výlety do prírody. Keď človek nemusí riešiť dennú rutinu, poľaví úzkosť, podráždenosť a aj problém sústrediť sa je zrazu preč. Okrem toho, časté výlety do prírody pôsobia ako prevencia proti respiračným ochoreniam, v meste sa totiž znečistenému ovzdušiu nevyhneme.

Topofília

Ako by mal vyzerať ideál? K tomu je síce náročné sa dopracovať, v ideálnom prípade by však príroda mala poskytovať úľavu, pocit pokoja a spokojnosti. Ideálom je aj topofília, teda láska, ktorú človek pociťuje k miestu, kde sa narodil alebo k miestu, kde žije. Topofília sa však ľahko mení na solastalgiu, napríklad keď je miesto, ktoré milujeme, natoľko znečistené, že sa tam nedá dýchať, alebo keď je les, kde sme strávili detstvo výrubom zmenený na nepoznanie. Je to pocit podobný nostalgii, avšak kým nostalgia sa zameriava na minulosť, solastalgia súvisí najmä s prežívanou prítomnosťou.

Zmenám však zabrániť nedokážeme, mestá sa aj naďalej rozrastajú, príroda chradne a ľudia chorľavejú. Solastalgia nás trápi čoraz viac. Keď teda budete mať najbližšie príležitosť, vybehnite radšej do prírody a návštevu nákupného centra odložte na inokedy.

Pozri aj:

Počuli ste už o “secondhand” strese? Toto je 10 znakov, že ho prežívate aj vy

exploringyourmind