Dôkazom je muž menom Phineas Gage, ktorý dodnes udivuje lekárov po celom svete. Jeho nezvyčajné poranenie do veľkej miery prispelo k tomu, aby mohlo byť ľudské telo lepšie pochopené aj po neurologickej stránke. Ako to teda celé bolo?

Všetko sa stalo 13. septembra 1848, keď  25-ročný Phineas Gage pracoval na železnici vo Vermonte. Jeho prácou bolo za pomoci pušného prachu a špeciálnej kovovej tyče odstraňovať skaly, aby mohla byť položená nová trať. Práca prebiehala bez problémov, až kým ho nevyrušil kolega pracujúci za jeho chrbtom. Gage sa pozrel ponad plece, v tom momente náraz kovovej tyče o skalu spôsobil iskru, následkom čoho pušný prach explodoval. Tyč ho trafila do ľavého líca, prerazila podnebie úst, prešla mozgom a vyšla na vrchu hlavy.

Všetci si myslel, že je po Phineasovi, ten však po niekoľkých minútach prehovoril. Dokonca bol schopný posadiť sa a odviezť sa na povoze do takmer kilometer vzdialeného hotela. Pol hodinu po nehode k nemu dorazil lekár menom Edward H. Williams a spočiatku odmietal príbehu uveriť. Uveril, až keď uvidel muža sediaceho pred hotelom, ako sa rozpráva s ľuďmi okolo seba a z hlavy mu doslovy vytŕča kúsok mozgu.

Williams ho vyšetril, tyč odstránil a spolu s pomocníkom povyberal úlomky kosti predtým, ako ranu zakryl. Uzavrel aj ranu na líci a celú hlavu mu obviazal obväzom. Počas tohto procesu Gage prišiel takmer o 170 gramov mozgovej hmoty. Pod dohľadom lekára strávil muž nasledujúcich 10 týždňov. Uznajte, to nie je príliš dlhá doba na zotavenie sa z takého poranenia. Lekári boli šokovaní, že sa lieči, a že je vôbec ešte nažive. Nebolo to však také jednoduché. Počas liečby upadol na niekoľko dní do kómy, kvôli opuchu prišiel o ľavé oko a lekári mu museli z diery v lebke odstraňovať huby.

Po prepustení z lekárskej opatery sa nasťahoval k rodičom, kde sa zdalo, že sa mu po fyzickej i psychickej stránke darí dobre. Dokonca bol schopný rodičom pomáhať v stajni aj pri orbe na poli. K práci železničiara sa však už pochopiteľne nikdy nevrátil. Pri lekárskych prehliadkach sa nesťažoval, napriek tomu, že tam, kde tyč z lebky vyšla von, mu ostala v hlave diera o rozmeroch 5×4 centimetre a pod kožou bolo jasne vidieť pulzujúci mozog. Stal sa medicínskym zázrakom svojej doby a zúčastňoval sa na rôznych lekárskych prednáškach a seminároch, ako ukážka toho, čo dokáže ľudské telo. Istý čas dokonca strávil v múzeu v New Yorku ako živý exponát.

Najbližších 10 rokov bol živou atrakciou. V roku 1895 sa však jeho zdravie náhle zhoršilo počas jeho pobytu v Chile. Trpel epileptickými záchvatmi a jeho rodina a priatelia vraveli, že sa správa zvláštne, ako keby to nebol on. Následne na následky svojich poranení zomrel. Aj po svojej smrti však bol exponátom a lekári študovali jeho lebku, ktorá bola odoslaná do anatomického múzea. Až po Phineasovej smrti lekári z výpovedí jeho blízkych zistili, aký dopad na neho poranenie malo. Najviac sa zmenila jeho osobnosť, stal sa z neho hrubý a náladový človek.

Jeho pamäť a inteligencia však ostali nedotknuté, vďaka čomu lekári usúdili, že za rôzne aspekty osobnosti sú zodpovedné rôzne časti mozgu. Phineasov prípad prispel aj k ďalšiemu objavu – zistilo sa, že mozog sa dokáže vyliečiť. Niekoľko rokov po nehode totiž Gage opäť nadobúdal svoje pôvodné povahové vlastnosti, aj keď je otázne, či nešlo len o prispôsobenie sa prostrediu a spoločnosti.

Práve vďaka podrobnej štúdii prípadu Phineasa Gagea došlo k prudkému rozvoju neurovedy. O poškodení mozgu, ktoré utrpel a o živote, aký po tom žil, sa vo vedeckých kruhoch diskutuje ešte aj dnes.

Pozri aj: Andrej Čikatilo: Brutálny, úchylný, zvrhlý, pomätený. Aj taký bol jeden z najznámejších sériových vrahov v histórii

all-that-is-interesting