Mať úzkosť je, no jedným slovom, strašné. A viacerými slovami? Strašne komplikované. Nepredvídateľné. Nikdy neviete, čo sa stane. Ale milovať niekoho kto ma úzkosť? To veru tiež nie je jednoduché. Ale každému, kto to dokáže, každému, kto ma ľúbi aj napriek tomu, patrí jedno obrovské ďakujem.

Viem, niekedy som komplikovaná.

Milovať ma znamená písanie mnohých správ do neskorých nočných hodín. Znamená to počúvanie mojich obáv, ktoré vo väčšine prípadov vôbec nie sú skutočné. Znamená to počúvanie všetkých mojich analýz, ktoré sú v konečnom dôsledku nepodstatné.

Žiť s úzkosťou, to je ako byť paralyzovaný strachom z toho, že urobím alebo poviem niečo zlé. A tak nakoniec nepoviem nič. Som úplne ticho. A preto ďakujem za každé postrčenie.

Pretože milovať ma aj napriek mojej úzkosti znamená prechádzať so mnou všetkými hrôzostrašnými scenármi. Znamená to rozprávať sa o tých istých veciach dookola a ubezpečovať ma, čo je skutočne pravda. Znamená to neustále ma ťahať z mojej ulity. A áno, viem, že to ide ťažko. Viem, že je to so mnou ťažké. Ale ďakujem za každé povzbudenie a každé postrčenie.

Žiť s úzkosťou je všetko, len nie jednoduché. A práve „postrčiť“, to je to, čo potrebujem. Ďakujem, že to so mnou zvládaš. Ďakujem, že sa ma snažíš pochopiť, aj keď obaja veľmi dobre vieme, že sa to nikdy nestane. Pretože niekedy nechápem ani ja seba. Ďakujem za všetky milé slová. Ďakujem za to že ma vždy držíš pokope, keď sa už-už idem rozpadnúť na malinké kúsočky.

Ďakujem za to, že ma postrčíš aj keď ta prosím, aby si to nerobil.

Žiť s úzkosťou znamená, že ja som svoj najväčší kritik a ty môj najväčší a najvernejší fanúšik.

Vždy, keď sa kvôli úzkosti cítim zle, si tam a pomáhaš mi vstať hore. Vždy, keď sa na seba pozerám svojimi očami obrovského kritika, ukážeš mi, ako ma vidíš ty a celý svet. Podporuješ ma a veríš vo mňa. A to dokonca aj v časoch, keď ma úzkosť oberá o úplne všetko.

Ďakujem, že mi neustále ukazuješ, že si lásku zaslúžim.

Vieš, úzkosť je už taká. Neraz som si kvôli nej myslela, že som niečo menej než ostatní. Že niečo ako láska nie je pre mňa a nezaslúžim si ju. Ale ty mi dokazuješ, že áno. Učíš ma, ako milovať aj tie temné zákutia mojej duše. Ukazuješ mi, že nie som až tak stratená, ako sa cítim. Ukazuješ mi, že aj ja som hodná lásky.

A keby ti platili za to, koľkokrát si mi už povedal, nech sa pre niečo „netrápim“, potom by sme zrejme už dávno žili na Bahamách.

Ja viem. Trápim sa. Neustále. Je to konštantné premýšľanie nad vecami. Nemôžem prestať. No ty si tu pre mňa a snažíš sa stíšiť ten provokatívny hlas úzkosti v mojej hlave.

A ja ti za to všetko veľmi ďakujem. Som komplikovaná. Aj moja úzkosť je. A keď sa to spojí dokopy, je to hotová katastrofa. Ale ty mi ukazuješ nádej. A ja ti ďakujem. Ďakujem za to, že ma máš rád aj napriek tomu všetkému.

Pozri aj: Ľudia trpiaci úzkosťou by chceli, aby ste vedeli týchto 7 vecí, no boja sa vám to povedať

themindsjournal