Kúsok génia sa totiž ukrýva v každom z nás. Dalo by sa povedať, že mozog je zázračný orgán a vždy vedcov prekvapí niečím novým. Napríklad zvláštnosťami v pamäťových schopnostiach a rôznymi inými bizarnosťami. Toto všetko dokáže aj váš mozog.
Super pamäť
Aby sme si niečo zapamätali, zvyčajne na to potrebujeme niekoľko opakovaní – napríklad keby vás niekto požiadal, aby ste si zapamätali zoznam 10 slov. Navyše, stačilo by len niekoľko hodín na to, aby ste zoznam slov opäť zabudli a pamätali si len niekoľko slov zo začiatku alebo z konca zoznamu. Vďaka princípu interferencie by ste si pravdepodobne nepamätali slová v strede zoznamu. Ďalším obmedzením je kapacita verbálnej pamäte.
Oveľa lepšie je na tom obrazová pamäť. Keby vás niekto požiadal, aby ste si predstavili miesto, kde bývate, pravdepodobne by ste si dokázali vybaviť každý obraz na stene a každý kus nábytku, keby ste si však mali vybaviť informácie z poslednej písomky, zrejme by vám to už tak dobre nešlo.
Práve táto informácia je tajomstvom úspechu. Ak si chcete zapamätať zoznam 10 slov, ku každému si pripojte pestrý a čo najzvláštnejší obrázok. Napríklad k slovu „dážďovka“ si vytvorte obrázok červíka s parochňou jazdiaceho na bicykli. Keď máte obrázky vytvorené, uložte ich do svojej mentálnej mapy. Dážďovka by napríklad bola na chodbe a dvojmetrový dúhový hrebeň zas v chladničke. Možno sa vám to zdá zvláštne, no takéto mentálne mapy skutočne fungujú.
Telekinéza
Neveríte, že aj toto váš mozog dokáže? Pripevnite na uško hrnčeka kúsok povrázku a držte hrnček v rukách tak pokojne, ako len dokážete. Potom prinúťte povrázok, aby sa kýval tam a späť len za pomoci mysle. Nepodvádzajte však a hrnčekom nehýbte. Potom prinúťte povrázok, aby sa zastavil. Nie, nie ste čarodejník, naše podvedomie má však nad nami nezvyčajnú moc. V tomto prípade nejde o silu vôle, keď však myslíte na to, že chcete, aby sa povrázok rozhýbal, podvedomie začne do svalov vysielať signály a aj keď sa vám zdá, že držíte ruky v pokoji, v skutočnosti vaše svaly vykonávajú mikropohyby.
Echolokácia
Možno aj vám ako prvé pri zmienke o echolokácii prídu na rozum netopiere. Vedeli ste však, že niečoho podobného je schopný aj človek? Vďaka tomu sa nevidiaci ľudia dokážu ľahšie orientovať v priestore. Môžete si to vyskúšať aj na vlastnej koži. Vezmite si palicu s tvrdým hrotom, ideálne kovovým, a choďte do miestnosti, kde nie je koberec. Poklopte palicou po zemi, zatvorte oči a načúvajte. Uvidíte, že dokážete odhadnúť, kde sa vo vašom okolí nachádzajú veľké predmety a aj to, ako sú približne od vás ďaleko.
Keď sa niekam vyberiete, podvedome budete vedieť, že je pred vami stena. Ako je to možné? Za tie roky ste sa podvedome naučili rozoznať zvuk vašich krokov v rôznych miestnostiach a situáciách. Aj keď teda nie sme celkom ako netopiere, nepovedzte, že to nie je skvelá schopnosť.
Oči aj na chrbte
Iste si spomeniete na prípad, kedy sa zdalo, že má vaša mama oči aj na chrbte a vie o každom vašom kroku. Nuž, túto schopnosť nemajú len mamy, máme ju všetci. Vďaka tomu dokážeme vycítiť, keď za nami číha nebezpečenstvo. Ak si to chcete vyskúšať, postavte sa na povrch, na ktorom nebude možné počuť zvuk krokov, ako napríklad tráva, koberec alebo piesok. Ideálne je, ak si niekde za chrbtom pustíte rádio, aby ste nepočuli ani šušťanie šiat či iné zvuky. Následne požiadajte priateľa, aby sa pokúsil zakrádať za vaším chrbtom.
Vaše podvedomie by vás malo na blížiaceho sa človeka včas upozorniť. Zrazu dávajú zmysel všetky tie hrdinky v knihách, ktoré tvrdili, že na sebe cítili niečí pohľad. Zdá sa, že ide o evolučný pozostatok, ktorý nám umožňuje ostať nažive aj napriek tomu, že nevidíme priamo na to, čo sa nám deje za chrbtom.
Keď budete mať niekedy pocit, že tomuto svetu nerozumiete, spomeňte si, akým geniálnym nástrojom je váš mozog.
psychologytoday
Nahlásiť chybu v článku