Otočíte sa, aby ste zistili, kto a prečo na vás upiera zrak. Možno zbadáte, že sa na vás zahľadela pani čakajúca na autobus na zastávke, alebo unudený muž v parku na lavičke, ktorého ste náhodne zaujali. Ako je to však možné, že vieme, kedy sa na nás niekto pozerá bez toho, aby sme to najprv videli?
Môžeme to nazvať intuíciou, alebo môžeme tvrdiť, že naše zmysly fungujú záhadným, doteraz celkom neprebádaným spôsobom. Je známym faktom, že ak sa pozrieme na nejaký predmet, do zrakovej kôry mozgu putuje signál, ktorý nám umožňuje uvedomiť si, že niečo vidíme. Realita však môže byť aj trochu iná.
Aby sa podnet prepracoval až do vedomia, impulz prejde najmenej desiatimi rôznymi oblasťami mozgu s rôznou funkciou. Vieme o nich však o niečo menej, keďže vedci venujú najviac pozornosti práve najrozľahlejšej časti nachádzajúcej sa v zadnom úseku mozgu, tzv. vizuálnemu kortexu. Ten pomáha spracovať obraz detailne a so všetkými jeho živými farbami. Za istých okolností sa však môže stať, že niektorá oblasť mozgu zodpovedná za spracovanie zrakových podnetov zrazu prestane pracovať tak, ako by mala.
Najčastejšie dochádza k poškodeniu pod vplyvom vážnych nehôd, následkom ktorých sú zmeny v mozgu. Ak sa poškodia všetky oblasti mozgu súčasne, dochádza k slepote. Tá je však odlišná od slepoty, ku ktorej dochádza pri poškodení očí. Aj keď vedome obrazy zo sveta okolo seba nevidíme, mozog stále dokáže reagovať na tie časti zrakových podnetov, ktoré sa spracúvajú v iných, než zrakových častiach mozgu.
Taký jedinec napríklad nedokáže čítať alebo pozerať film, pretože zrakové centrá nedokážu spracovať detaily, dokáže však napríklad rozlíšiť svetlo a tmu. Tvrdia, že nevidia nič, so zarážajúcou presnosťou však dokážu odhadovať, čo sa okolo nich deje. Podľa istých štúdií dokážu dokonca aj rozoznať emócie na tvárach iných ľudí.
Najnovšie štúdie dokazujú, že sme dokonca schopní odhadnúť aj to, že sa na nás niekto pozerá bez toho, aby sme to skutočne videli. Lekári skúmali istého pacienta, ktorý následkom porážky prišiel o schopnosť vidieť za pomoci zrakových centier. Jednou z jeho úloh bolo odhadnúť, aké sú tváre ľudí na obrázkoch, ktoré mu boli predkladané. Výsledky ukázali, že mozog dokáže spracovať aj to, čoho si nie sme plne vedomí.
Ak teda najbližšie budete mať pocit, že sa na vás niekto pozerá, možno váš mozog nevedome spracúva informácie a podnety z vášho okolia, kým vy sa sústredíte na niečo úplne iné. Človeka, ktorý vás sleduje ste teda pred chvíľou zazreli, no na vedomej úrovni ste si to neuvedomili. Aj keď to nie je žiadna superschopnosť, je to dôkaz, že ľudský mozog je ešte vždy jednou z najväčších záhad.
bbc
Nahlásiť chybu v článku