Podstatou je zistiť, prečo sa niečo pokazilo v určitej časti mozgu a ako daná časť prispieva k tomu, aby jedinec dokázal zdravo fungovať. Výsledkom štúdií je bližšie poznanie ochorení, ako je napríklad prosopagnózia, či syndróm cudzej ruky. Niektoré sa však psychológom preštudovať nedarí, napriek tomu, že by to mohlo znamenať ďalší významný pokrok.

Neuropsychológ Alfredo Ardila len nedávno uverejnil prehľad niekoľkých málo preskúmaných ochorení, ktoré sú natoľko vzácne, že sa neuvádzajú ani v základných neuropsychologických učebniciach. Ardila sa vyjadril: „V neuropsychológii existujú ochorenia, ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedkavo, to však nijak neznižuje ich význam pri snahe pochopiť organizáciu a fungovanie mozgu.“

Akinetopsia

Predstavte si, že sa dívate na svet, niekto však neustále stláča tlačidlo „stop“. Tak nejak vyzerá svet pacientov z akinetopsiou, ktorí nie sú schopní vidieť pohyb. Počujú síce, že sa niečo hýbe, no pohyb nevidia. Ochorenie je spôsobené poškodením časti mozgu, ktorej sa hovorí vizuálny kortex. Stav je však možné vyvolať aj zámerne, a to pôsobením špecifickej magnetickej stimulácie. Akinetopsia je mimoriadne vzácna a často sa spája so Zeitraffer fenoménom, kedy jedinec vidí všetko ako v spomalenom zábere. Ardila vysvetľuje, že pochopenie tejto choroby by bolo veľkým krokom vpred v pochopení toho, ako je v mozgu usporiadané vnímanie pohybu.

Afázia doplnkovej motorickej oblasti

Ak pacient trpí týmto ochorením, má problém spontánne hovoriť. Ak sa ho na niečo spýtate, bude otázku opakovať, prípadne bude opakovať iné slovíčka, zdá sa však, že nie je schopný samostatne hovoriť. Oblasť mozgu, ktorá je poškodená sa podieľa aj na iniciácii pohybu, takže lekári si myslia, že ide skôr o motorický problém súvisiaci s rečou, než o samotné poškodenie reči. Porozumenie reči je väčšinou nepoškodené. Ardila si myslí, že ak sa podarí rozlúštiť toto ochorenie, dokážeme pochopiť súvis medzi rečou a motorikou.

Autotopagnosia

Ide o neschopnosť určiť polohu a pomenovať časti svojho tela, a to napriek tomu, že jedinec nemá problém s pomenovaním častí predmetov, zvierat, či rastlín. Stav môže byť popísaný aj ako neschopnosť určiť vlastnú telesnú schému, keďže mozog nie je schopný určiť, kde sa telo nachádza v priestore, ani pomenovať jeho časti. Vedci sa preto nazdávajú, že problém môže byť aj v rečovej oblasti. Ochorenie vzniká pri poškodení ľavej hemisféry, konkrétne parietálneho laloku mozgu. Napriek tomu, že choroba je známa už vyše storočia, jej výskum je ešte len v začiatkoch.

Bálintov syndróm

Taktiež bol popísaný už pred storočím a ľudia s týmto syndrómom sa často správajú, ako keby boli slepí. Poškodený je väčšinou parietálny lalok a ide o komplexné ochorenie zahŕňajúce tri subsyndrómy: prvým z nich je simultanagnosia, čo je neschopnosť vnímať celú scénu, aj keď jedinec vníma jej jednotlivé časti. Ďalším je optická ataxia, čo je problém chytiť špecifické objekty, napriek tomu, že jedinec nemá zrakový ani pohybový problém a tretím subsyndrómom je optická apraxia, pri ktorej jedinec nedokáže fixovať objekt pohľadom.

Centrálna achromatopsia

Je to ochorenie, pri ktorom jedinec nedokáže vnímať farby, nie je však spôsobené poškodením zraku, ale poškodením viacerých častí mozgu. Vyskytuje sa väčšinou spolu s prosopagnóziou. Okrem toho, že jedinec farby nevníma, je poškodená aj predstavivosť farieb.

Slovná hluchota

Pacienti trpiaci týmto ochorením udávajú problémy s pochopením hovoreného jazyka napriek tomu, že dokážu bez problémov čítať aj hovoriť. Údajne počujú hovorenú reč ako ledva počuteľné šepkanie alebo reč v cudzom jazyku. Lekári si myslia, že vzniká kvôli léziám v sluchovej oblasti mozgu.

Reduplikačné paramnézie

Táto zvláštna porucha spôsobuje, že pacient si myslí, že jeho domov, alebo celé mesto bolo zduplikované a umiestnené na dvoch miestach naraz. Menej častý je prípad, kedy jedinec verí, že bol zduplikovaný člen rodiny, alebo nejaký predmet, či časť tela. v istých aspektoch sa tento syndróm podobá na Capgrasov syndróm, kedy jedinec verí, že členovia rodiny sú nahradení dvojníkmi. Avšak na rozdiel od Capgrasovho syndrómu či Fregoliho klamu nejde o poškodenie psychického zdravia, ale o ochorenie vzniknuté z organickej príčiny. Ochorenie sa spája s poškodením pravej hemisféry mozgu.

Somatoparafrénia

Prvýkrát bola popísaná v roku 1942 a jedinec trpiaci týmto syndrómom si myslí, že mu chýba jeden alebo viacero orgánov na opačnej strane, než je poškodený mozog. Syndróm sa vyskytuje zároveň s inými, napríklad s anozognóziou, pri ktorej jedinec popiera svoje ochorenie. Napríklad ak má paralyzované končatiny, nemá na svoju paralýzu náhľad a popiera ju. Zvláštne je, že pri somatoparafrénii jedinec dokáže rozoznať vlastnú končatinu, ak ju vidí v zrkadle. Ardila si myslí, že syndróm je spôsobený léziami v mozgu a čiastočne je psychiatrickým ochorením, teda formou dezilúzie.

Viete si predstaviť, že by vám niekto zrazu tvrdil, že nemá pravú ruku, aj keď ju má na mieste? Alebo by vás obvinil z toho, že ste len dvojníkom?

Pozri aj: Toto je 6 psychických porúch, pri ktorých nebudete chcieť veriť, že naozaj existujú

digest