Mnohí ľudia si myslia, že byť jedináčikom znamená mať úplne skvelý a bezstarostný život. Že byť jedináčikom znamená byť miláčikom celej rodiny, ktorého len každý rozmaznáva. Že jedináčikovia sú namyslenci, ktorí sa s ničím nechcú podeliť a každý ich zbožňuje. Každý jedináčik vám však potvrdí, že v skutočnosti leží pravda niekde úplne inde, a že byť jedináčikom vôbec nie je také jednoduché, ako by sa ostatným mohlo zdať. Čo si teda ľudia predstavujú pod pojmom „byť jedináčik“ a aké je to v skutočnosti?

Toto je 7 najväčších mýtov, aké o nich v spoločnosti kolujú.

Jedináčikovia milujú byť stredobodom pozornosti

„Ty si jedináčik, takže potrebuješ neustálu pozornosť, však? Chceš byť za každú cenu stredobodom diania, všakže?“ počúvam z každej strany. Musím vás však sklamať. Byť jedináčikom neznamená, že výsostne túžime po akejkoľvek pozornosti. Že ak by si nás niekto nevšímal, neprežili by sme. Práve naopak, najradšej by sme boli, ak by to ľudia prestali vyťahovať.

Jedináčikovia nemusia nič robiť

„Och, ty si jedináčik, takže ty nemusíš pohnúť ani prstom. Veď mamička s oteckom sa o všetko postarajú.“ Ehm, ehm, prosím? Neviem, ako u vás, ale minimálne u mňa to tak rozhodne nefunguje. To, že niekto nemá žiadnych súrodencov neznamená, že nemusí nič robiť alebo s ničím pomáhať. Aj jedináčikovia si musia plniť svoje úlohy presne tak isto, ako všetci ostatní. Ani im nikto nedonesie nič na striebornom podnose – aj keď si to veľa ľudí mylne myslí. Aj jedináčikovia sa musia poriadne obracať.

Jedináčikovia sú rozmaznaní

„Ále, takže ty si jedináčik? Tak potom musíš byť maznáčikom svojich rodičov.“ Nie, nie všetci jedináčikovia vyzerajú a správajú sa ako Dudley Dursley z Harryho Pottera. Nie všetci jedináčikovia sú namyslení rozmaznanci, ktorí sa nevedia vpratať do kože. Byť jedináčikom nedefinuje to, akú má niekto povahu.

Jedináčikovia majú imaginárnych priateľov

„Takže, keď nemáš sestru ani bračeka, zrejme máš mnohých imaginárnych priateľov, nie je tak?“ Prepáč, ale nie, nie je. Možno niekto nemá súrodencov, ale to neznamená, že nemá žiadnych priateľov – teda, že jeho jedinými priateľmi sú rodičia.

Jedináčikovia môžu všetko

„Ach, ty si jedináčik, tebe určite všetko všetci dovolia.“ Verte mi, takto to absolútne nefunguje. Žiadne úľavy pre jedináčikov neexistujú a výhovorka „som jedináčik“ naozaj nikdy neobstojí. A tvrdenie, že „jedináčikovia môžu všetko“ je len ďalší mýtus do zbierky.

Jedináčikovia môžu za to, že nemajú ďalších súrodencov

Otázka, „A prečo nemáš bračeka alebo sestričku?“ dokáže priviesť do vývrtky nejedného jedináčika. Akoby to bola naša vina, alebo naša voľba, že naši rodičia už nemajú viac detí. Akoby sme to boli my, kto to dokáže ovplyvniť. To, že niekto nemá súrodencov má určite svoje opodstatnenie, ktoré nezávisí na deťoch, ale na rodičoch.

Byť jedináčikom znamená byť horší než tí, ktorí súrodencov majú

Ľudia jedináčikov často odsúdia bez toho, aby ich bližšie spoznali. Akonáhle sa o niekom dozvedia, že je sám, pozerajú sa na neho celkom ináč. Akoby bol horší. Akoby to bol niekto, kto prišiel na Zem z inej planéty a nevie, ako to tu funguje. Akoby nevedel, o čom je život. Prosím vás, zapamätajte si jednu vec: to, že je niekto jedináčik absolútne neznamená, že je horší, než ostatní.

Pozri aj: Rodičia vedia byť niekedy poriadne prísni. Týmto 15+ extrémnym prípadom však nebudete chcieť uveriť