Niektoré sú bizarné, ďalšie záhadné, iné vás chytia za srdce. Toto sú posledné slová 7 slávnych osobností

Byť obdivovateľom, milovníkom alebo zberateľom posledných slov môže byť v očiach mnohých ľudí určite čudné a v istom smere aj morbídne. Môže za to práve fakt, že posledné slová v nás vyvolávajú zmiešané pocity, ktorým vládne smútok. Predsa len, nikomu sa asi nebude páčiť, ak v bežnom, veselom rozhovore niekto spomenie citát zo smrteľnej postele. Posledné slová sa tak stali v našej spoločnosti, v ktorej sa hocijaké pobúrenie „trestá smrťou“, akýmsi tabu. Len málokto dokáže nabrať odvahu a citovať ich. Prečo?

Článok pokračuje pod videom ↓

Posledné slová sú veľakrát tie jediné úprimné myšlienky, ktoré ľudia kedy povedali. Za celý svoj život vypustíme z našich úst veľa slov, množstvo z nich nemyslíme vážne, len ich vyslovíme, pričom sa nám v krku zaprú, no my ich sebecky neprehltneme a bez starosti vyriekneme. Klameme, urážame, pretvarujeme sa. Všetko to je len druh akejsi frašky.

Ale keď človek zomiera, už nemá dôvodov viacej sa hrať na niečo, čím nie je. Už je to len on. Len to, čo zostalo. A vtedy, presne v tej chvíli, keď už cíti koniec svojho života, tie slová vypustí. A sú úprimné. Pretože keď človek zomiera, nemá dôvody klamať. Je úprimný. Rozumný. Niekedy vtipný. Ale vždy pravdivý.

Veľa slávnych osobností, či už to bol Wolfgang Amadeus Mozart alebo Kurt Cobain, povedali svoje posledné slová, lebo chceli, aby po nich niečo zostalo. Oni sami svoju tvorbu nevideli ako večnú. Oni sami seba nevideli, ako to, na čo nikto nezabudne. Videli sa len ako hudobníci, maliari, šľachtici, politici, spisovatelia, vynálezcovia a ľudia. Neprekonateľne obyčajní a smrteľní ľudia. A keď hľadeli do očí svojich príbuzných, priateľov, lekárov, alebo keď to písali na papier svojím ťažko čitateľným písmom, chceli, aby si ich všetci, čo tie slová budú počuť alebo čítať, zapamätali. Poslednýkrát chceli odhaliť svoju tvár. Povedať, čo mali na mysli. Pohoršiť. Donútiť, aby sa ten človek zmenil. Ospravedlniť sa.

Dúfali, že keď po nich nič nezostane, keď sa aj posledná symfónia stratí a posledná kniha zhorí, človek, ktorý počul ich slová, sa nad nimi zamyslí, aj keď len krátko, a povie si: ,,Áno, mal pravdu. Áno, áno!“

Posledné slová sú často bránou k novým poznaniam, novou cestou, ktorú tak dlho hľadáme. Sú smutné, záhadné, desivé a niekedy aj vtipné. Posúvajú nás ďalej. Tu sú posledná slová 7 slávnych ľudí, skvelých umelcov či mysliteľov, ktoré vás chytia za srdce. Nad niektorými sa možno ticho a nenápadne zasmejete, no akokoľvek, sú nádherné.

1. Vincent van Gogh

,,Prial by som si, aby som sa teraz mohol vrátiť.“

Jeho meno vám je určite známe. Vincent van Gogh bol holandský maliar, ktorý vytvoril približne 900 malieb a 1 100 kresieb. Počas života však predal len jeden obraz a to necelý rok pred jeho samovraždou.

Vincent sa zastrelil 27. júla 1890. Mieril na srdce, no netrafil sa. Jeho brat Theo za ním prišiel 28. 7. a Vincentove prvé slová smerované k nemu boli: ,,Opäť som sa netrafil.“

Theo s ním ostal až do horkého konca a Vincent svoje posledné slová prezrádzal jemu. Avšak Theo im nechápal a stali sa veľkou záhadou aj pre historikov. Do dnešného dňa sa nevie s určitosťou povedať, kam sa chcel van Gogh vrátiť alebo čo chcel vrátiť. Či chcel vrátiť svoj neúspech, či to, že sa zastrelil, alebo chcel niekomu povedať, čo k nemu cíti, napraviť rozbité vzťahy – to sa už nikdy nedozvieme.

2. Mária Antoinetta

,,Odpusťte mi, pane.“

Mária Antoinetta bola pätnástym a predposledným dieťaťom Márie Terézie a cisára Františka I. Lotrinského. Vydala sa za kráľa Ľudovíta XVI. a od roku 1774 nosila titul francúzskej kráľovnej. Počas francúzskej revolúcie pripravila útek celej kráľovskej rodiny do zahraničia. Uskutočnil sa 16. júna 1791, no už 25. júna ich zatkli vo Varennese a priviedli naspäť do Paríža.

21. januára 1793 bol popravený Ľudovít XVI. a o deväť mesiacov neskôr, dňa 16. októbra 1793, bola sťatá v Paríži gilotínou aj Mária Antoinetta. Jej posledné slová boli venované katovi, ktorému omylom stúpila na nohu.

3. Leonardo da Vinci

,,Urazil som Boha a ľudstvo, pretože moja práca nedosiahla takej vysokej úrovne, akej mala.“

Určite vám tohto talianskeho architekta, maliara, hudobníka, sochára, staviteľa a vynálezcu netreba dvakrát predstavovať. Preslávil sa svojimi úchvatnými obrazmi, a to hlavne Mona Lisou a Poslednou večerou, no tiež svojimi nadčasovými vynálezmi, ako bolo napríklad rogalo či skafander.

Tento génius zomrel vo Francúzsku 2. mája 1519. Jeho posledné slová boli však na takto talentovaného človeka až príliš skromné. Veď stačí len jeden pohľad na tajomný úsmev jeho najznámejšieho a nepochybne dokonalého obrazu a hneď pochopíte, že v tomto prípade sa opak stáva pravdou.

4. John Fitzgerald Kennedy

,,Áno, určite nemôžem.“

J.F. Kennedy bol 35. prezidentom Spojených štátov, no na svojom poste ostal len 3 roky. 22. novembra 1963 bol o 12:34 Kennedy pri návšteve texaského Dallasu cestou na letisko postrelený dvomi ranami z pušky a o pol hodiny neskôr zomrel v dallaskej nemocnici, bez toho, aby nadobudol vedomie.

Strelcom bol údajne Lee Harvey Oswald, ktorého polícia hneď po čine zatkla, a ktorý bol pri prevoze do väznice o dva dni neskôr zastrelený. Zabil ho istý Jack Ruby, majiteľ nočného baru, ktorý svoj čin ospravedlňoval tvrdením, že chcel pomstiť prezidentovu smrť. Nečakaná smrť hlavného podozrivého spôsobila, že okolnosti zločinu zostali aj naďalej plné dohadov a rôznych konšpiračných teórií.

Jeho posledné slová sú až neuveriteľne ironické. Muž z jeho ochranky sa k nemu počas cesty naklonil, a povedal: ,,Pán prezident, určite nemôžete povedať, že ľudia z Dallasu vám nedali príjemné privítanie.“ A on odpovedal: ,,Áno, určite nemôžem.“ Hneď nato ho zastrelili…

5. Kurt Cobain

,,Radšej zhorieť, ako vyhasnúť.“

Kurt bol americkým muzikantom, spoluzakladateľom a gitaristom skupiny Nirvana. Krátko pred svojou smrťou utiekol z liečebne pre drogovo závislých a 5. apríla 1994 sa zabarikádoval v záhradnom domčeku nad garážou, vložil si do úst hlaveň brokovnice a spáchal samovraždu. Až po troch dňoch ho našiel elektrikár, ktorý prišiel namontovať alarm.

Cez okno videl nejakú postavu ležiacu na dlážke, vliezol do domu a tam objavil telo. Vedľa Kurtovho tela ležal list na rozlúčku, ktorý bol adresovaný manželke Courtney a ich dcérke, malej Frances Bean. Svoje posledné slová napísal do listu.

6. Thomas Alva Edison

,,Je tam krásne.“

Edison bol americký vynálezca, celosvetovo jeden z najproduktívnejších a najvýznamnejších celej histórie ľudstava. Pod jeho menom je vedených viac než 1 692 patentov. Medzi najznámejšie Edisonove vynálezy patrí fonograf (predchodca gramofónu) a žiarovka, ktorú zdokonalil. Zomrel 18. októbra 1931 vo West Orange v New Jersey v USA, kde je aj s manželkou pochovaný.

Predtým, ako však odišiel na druhý breh, upadol do bezvedomia. Ľudia, ktorí boli pri jeho poslednej hodine s ním, si mysleli, že je už mŕtvy. Odrazu sa však prebral a slabým hlasom zašepkal: ,,Je tam krásne.“ Potom sa pousmial a zomrel.

V deň pohrebu, ktorý sa konal 21. októbra, boli na počesť tohto geniálneho vynálezcu v USA zhasnuté všetky žiarovky.

7. Steve Jobs

,,Och, wow. Och, wow. Och, wow.“

Bol spoluzakladateľom Apple Inc. a jednou z vedúcich osobností počítačového priemyslu. Spoločnosť Apple vyvinula pod jeho velením jeden z prvých úspešných osobných počítačov. Založil tiež firmu NeXT a taktiež sa pod jeho velením preslávilo filmové štúdio Pixar.

Jobsovi bol v roku 2003 diagnostikovaný neuroendokrinný nádor slinivky a zomrel na zástavu srdca vzťahujúcu sa k nádoru 5. októbra v roku 2011.

Jeho posledné slová boli citoslovcia údivu a radosti. Vyzeral, akoby v tej chvíli prišiel na ten najúžasnejší vynález. Zomrel so spokojným výrazom na tvári.