Inokedy však stačia len dve vety. Čo vlastne hororom je a prečo nás tak desia? Musia byť naozaj plné krvi, mŕtvol a psychického či fyzického týrania? Myslíme si, že to tak byť nemusí a dokážu vám to tieto hororové príbehy pozostávajúce len z dvoch viet.
V mobile som mal fotografiu, na ktorej som spal. Ja však bývam sám.
Rodičia mi vraveli, že už som príliš starý na to, aby som mal imaginárnych priateľov a mal by som ju nechať ísť. Dnes ráno objavili jej telo.
Priateľka sa ma opýtala, prečo tak sťažka odfukujem. To som však nebol ja.
Za tie roky, čo žijem sám vo veľkom dome, som došiel k desivému zisteniu. Zavrel som omnoho viac dverí, než som otvoril.
Po ťažkom dni som prišiel domov z práce a tam bola moja priateľka s naším dieťatkom v náručí. V tom momente som nevedel, čo bolo desivejšie – či vidieť mŕtvu priateľku s našim mŕtvym dieťaťom alebo fakt, že sa niekto vkradol do môjho domu a ich telá tam doniesol.
Predstavte si, že ste vo svojej izbe a počujete matku, ako vás volá do kuchyne. Na schodisku cestou dole však zrazu začujete šepkajúci hlas, ktorý hovorí : “Nechoď tam zlatko, aj ja som to počula.“
V laboratóriu sa práve oslavovalo prvé úspešné kryogenické zmrazenie človeka. On bol plne pri vedomí, no neexistoval spôsob, akým by na to upozornil.
Každú noc počujem svoju dcérku nariekať a plakať. Každý deň idem k jej hrobu a prosím ju, aby už prestala, ďalšiu noc sa však domom opäť rozlieha jej plač.
Musel som ísť na operáciu očí a zrak mi síce nevrátila, no dokážem očami rozoznať teplé a chladné miesta. Už niekoľko dní sa bojím svojho najlepšieho priateľa opýtať, prečo má jeho telo izbovú teplotu.
Zvykli sme si, že v dome máme duchov a všade sa ozývajú kroky a smiech neexistujúcich detí. Jedného dňa však celý dom utíchol a práve to bolo znamenie, že máme urýchlene dom opustiť.
Čím viac ju na sebe nosím, tým viac ku mne prirastá. Mala tak krásnu a hebkú pokožku.
Aký je podľa vás najdesivejší hororový príbeh?
list25
Nahlásiť chybu v článku