Či už sú to zapotrošené okuliare, zabudneme, po čo sme prišli do kuchyne, či sa nám zrazu pretrhne niť myšlienok a už na ňu nedokážeme nadviazať… Niekedy však stačí drobnosť, ktorá nám pripomenie, čo sme to vlastne chceli. Stačí napríklad urobiť pár krokov vzad. Áno, čítate dobre.
Časová os
Neraz, keď sa snažíme rozpamätať na niečo, čo sa udialo v minulosti, hovoríme, že sme sa obzreli späť, alebo že sme sa na chvíľu opäť ocitli v minulých časoch. Keď sa zamyslíme nad vlastným životom, vnímame ho ako časovú os. Na nej je minulosť, ktorá sa tiahne za nami a budúcnosť, ktorá je pred nami. Aj keď čas a priestor sú odlišné entity a pri návrate do minulosti hovoríme obrazne, vedci si myslia, že predstava času ako priestorovej dimenzie nemusí byť vôbec škodlivá. Ba práve naopak, môže predstavovať výraznú pomoc pri snahe spomenúť si na minulosť.
Čas a priestor
Dokazuje to najnovšia štúdia, v rámci ktorej Aksentijevik a spol. vykonali niekoľko experimentov, kde sa zaoberali práve predstavou času ako priestorovej dimenzie v súvislosti s rozpamätávaním sa. Výskum pozostával zo série 6 experimentov, pričom úlohou účastníkov bolo zapamätať si video znázorňujúce zločin, súbor obrázkov alebo zoznam slov. Následne vedci zisťovali, koľko z obsahu si účastníci zapamätali.
Cestovanie v čase
Medzi fázou zapamätávania a vybavenia si informácie sa účastníci venovali rôznym aktivitám, ktoré boli buď bez pohybu, alebo zahŕňali pohyb vpred alebo vzad. Časť účastníkov aktivity skutočne vykonávala, kým druhá skupina si ich mala len v mysli predstavovať. Výsledky výskumu sú skutočne zaujímavé a vedci sa rozhodli, že jav pomenujú „mentálne cestovanie v čase vyvolané pohybom“.
Zložitý celok
Ide o formu mnemonickej pomôcky, ktorá by mohla byť užitočná nielen pri učení sa na skúšky, ale napríklad aj v prípade pacientov s demenciou. Okrem toho, výsledky štúdie sú dôkazom toho, že pamäť nie je len úschovná jednotka slúžiaca na ukladanie a vybavovanie informácií, ale je to zložitý systém, ktorý spája myslenie, konanie a vnímanie človeka.
Dalo by sa teda povedať, že život človeka je tak mentálny, ako aj fyzický konštrukt a snaha rozpamätať sa na minulosť je ako prehrabať sa v škatuli od topánok, v ktorej máte uložené fotografie s tisíckami spomienok.
psychologytoday
Nahlásiť chybu v článku