Ľudia sa poučia zo svojich chýb, nájdu útechu v priateľoch a po istom čase sa zaviažu byť v novom vzťahu lepší. To je ten lepší prípad. V tom smutnejšom jeden z partnerov odíde, kým je na neho ten druhý stále silno naviazaný. Bolesť z odmietnutia môže mať devastačné následky.

Niektorí prežívajú nekonečný pesimizmus, smútok a strach, že lásku už nikdy nezažijú. Nedokážu sa so stratou vyrovnať a premýšľajú nad tým, čo urobili zle. Ak človek prechádza z jedného vzťahu do druhého a zdá sa, že ho všetci opúšťajú, ľudia ho súdia kruto a priatelia prichádzajú s radami, ako sa „cez to jednoducho preniesť“, či s návrhmi, ako prísť na to, prečo je človek za všetko zodpovedný.

Zriedka je to však pravda. Väčšina tých, čo poznajú tento smútok,  urobia všetko preto, aby ich ďalší vzťah fungoval. Ak to opäť nevyjde, zas príde bolesť, zmätok a otázka, či to niekedy prejde. A ak neprechádza, dôvodom môže byť aj týchto 10 vecí.

Neistota

Je prirodzené, že človek pociťuje neistotu v situácii, keď stratil niečo, na čom mu veľmi záležalo. Komfort je narušený nečakanou hrozbou a na to reagujeme obrannými mechanizmami, ktoré nám pomáhajú vyrovnať sa so smútkom a strachom. A po čase sme schopní pohnúť sa ďalej.

Nanešťastie však niektorí ľudia trpia hlbšou úzkosťou a v minulosti prežili viacero strát. V takom prípade je ťažšie vyrovnať sa s tým, že partner, ktorému dôverovali, odišiel. Cítia hlbokú beznádej a bezmocnosť, boja sa, že už nikdy nebudú schopní dôverovať a milovať. Niekedy je bolesť taká intenzívna, že zničí takmer všetku nádej na to, že raz to bude lepšie.

Sklamanie

Ak má človek pocit, že konečne našiel perfektného partnera a ten potom odíde, môže nastúpiť zúfalstvo, že takáto láska už nikdy nepríde. Nejeden z nás sníva o spoľahlivom, milujúcom partnerovi a ak takého nájdeme, dávame do toho všetko. Ak máme pocit, že sme ho našli, ten však odíde, pri najbližšom partnerovi máme sklon porovnávať a báť sa, či spĺňa naše očakávania a túžby.

Trauma z opustenia v detstve

Deti sa neraz stávajú len bezmocnou bábkou pohadzovanou medzi vzťahmi, čoho výsledkom je neschopnosť dôverovať partnerovi, alebo naopak, až prehnaná, zaslepená dôvera. Dospelí, ktorí v detstve zažili traumu, neustále myslia na to, že raz príde nevyhnutný koniec. Myslia si, že sa plne angažujú, v skutočnosti však zaujímajú obranný postoj a nie sú schopní plne sa vzťahu oddať. Stále prítomný strach je frustrujúci pre každého. Aj pre partnera, pre ktorého to môže byť už priveľa, rozhodne sa odísť a tým sa trauma z detstva opäť opakuje.

Strach zo samoty

Ak sa človek bojí, že už nikdy nenájde dokonalú lásku, často zotrváva vo vzťahu plnom násilia a zanedbávania len preto, aby nebol sám. Investície nie sú vyrovnané a ak partner v takomto vzťahu ostane, nasledujú dva scenáre. Nastúpia pocity viny alebo začne hľadať niekde inde.

Potvrdenie sebahodnoty

Je nebezpečné nechať kohokoľvek, aby definoval našu hodnotu. Ak totiž nedostaneme to, čo potrebujeme, teda pozitívne hodnotenie, môže to byť úplne zničujúce. Ak sa spoliehame na partnera, že nám poskytne pocit pozitívneho sebahodnotenia, on však odíde, sebaobraz sa rozbije na drobné črepy. Následne hľadáme chyby len v sebe, v tom, čo sme robili. Následkom je neraz pocit, že už nás nikto nemôže milovať.

Strach zo zlyhania

Sú ľudia, ktorí sa desia už len pri pomyslení na to, že by mohli v čomkoľvek zlyhať. Neznesú pomyslenie na to, že snaha by mohla vyjsť navnivoč v niečom takom významnom, ako je láska. V tom strachu sa stáva, že človek reaguje prehnane pri akomkoľvek náznaku zlyhania, alebo sa nesústredí na náznaky, pretože je zameraný len na jeden bod. Ak v takom prípade partner odíde, všetku vinu vzťahujú na seba.

Romantické fantázie

Prekvitajúce vzťahy nie sú ako vystrihnuté z romantického filmu, aj keď spočiatku sa môže zdať, že obaja partneri sú bezpodmienečne milujúci a odpúšťajúci. Po istom čase sa však treba naučiť pracovať s odlišnosťami a prijímať výzvy. Niektorí však odmietajú tento fakt prijať a snažia sa byť pre partnera všetkým. Skutočný život je v romantickej fantázii len dočasnou nepríjemnosťou a neberú to príliš vážne. Žiť v sne sa však nedá navždy.

Nehynúca láska

Niektorí ľudia sa radi chvália tým, že veria na lásku až za hrob, a že svojho partnera nikdy neprestali milovať, ani keď odišiel. Veria, že láska, akej verili, nikdy nemôže umrieť a zaviažu sa čakať, kým sa partner vráti. Veria, že sú lojálni a odmietajú akýkoľvek iný vzťah. Neustále vyzdvihujú dokonalosť partnera a vzťahu, v porovnaní s ním všetky iné blednú.

Vyplnenie prázdneho priestoru

Občas sa stane, že natrafíte na partnera, ktorý je v niektorých oblastiach ideálny. Zvyšok vzťahu až taký skvelý byť nemusí, dokonalá spokojnosť v jednej oblasti však zatieni všetko ostatné. Ak to raz zažijete, máte pocit, že už bez toho nedokážete žiť. Ak sa partner rozhodne odísť, taký človek urobí a ponúkne čokoľvek, len aby sa partner vrátil.

Prenasledovanie

Niektorí sa vyliečia, iní to nanešťastie nedokážu a nevzdajú sa ani v prípade, ak im partner svoj zámer dá jasne najavo. Neprekáža im ani poníženie. Existuje mnoho dôvodov, prečo si ľudia takto ubližujú. Majú pocit, že nemajú kam inam ísť alebo sa boja, že už nikdy nikoho takého nenájdu. Možno si myslia, že takéto správanie si zaslúži úctu. Ak je bolesť príliš veľká, neboja sa uchýliť k prenasledovaniu či trestaniu, neschopní prijať fakt, že niečo skončilo.

Neopätovaná láska môže človeka zlomiť. Sme však len ľudia a máme právo nájsť čo najlepší spôsob, ako sa so všetkým vyrovnať.

Pozri aj: Týchto 15 vecí sa stane, ak sa zamilujete do správnej osoby, no v nesprávny čas

themindsjournal