Užívatelia portálu Reddit začali rozoberať, čo najzvláštnejšie a najstrašidelnejšie sa im za celý ich život stalo. Niektoré z ich odpovedí naozaj stoja zato a naženú vám zimomriavky. 

#1 “Keď som mala asi 6, brat mojej kamarátky zomrel. Bola som mu na pohrebe a keď som sa priblížila k jeho rakve, zacítila som zvláštny zápach. Asi dva týždne po pohrebe bola tá kamarátka spolu so svojou sestrou u nás doma a hrali sme sa vonku. Zrazu som však zacítila presne ten istý zápach, čo na pohrebe, a moja kamarátka v tom povedala: “Cítim rakvu môjho brata.” Vtom zašili so svojou sestrou za roh nášho domu, počula som nejaké hlasy. Keď sa asi po 2 minútach vrátili, hovorili, že sa bavili so svojím bratom… Prešlo už 19 rokov, no stále ma desí prechádzať okolo toho rohu nášho domu.”

#2 “Šli sme po horskej ceste autom, ktoré malo 25 rokov. Aby som to skrátil, oproti prešlo rovnaké auto s rovnakou posádkou – akoby sme stretli samých seba! Bolo to neuveriteľné, možno si poviete – náhoda, no šanca, že niekto mal presne ten istý model s vymenenými dverami inej farby, sa rovná nule. Otočili sme sa tak rýchlo, ako sa dalo, no to auto sme už nikde nenašli…”

#3 “Tento príbeh mi stále rozpráva môj otec. Vraj keď som mal asi 4, prišiel som dnu a spýtal som sa ho, či sa môžem ísť hrať s dvomi chlapcami, ktorí majú červené oči, a čakajú na mňa za plotom. Keď sa otec spýtal, či ich poznám, povedal som, že nie. Potom sa ma spýtal, ako dlho sa s mnou chcú hrať, a ja som odpovedal: Navždy…” 

#4 “Bývame na mieste, ktoré bolo počas Americkej občianskej vojny bojiskom. Oproti nášmu domu stála kedysi vojenská nemocnica pre ťažko zranených vojakov. Stalo sa nám tu už veľa strašidelných vecí. Raz v noci som sa napríklad zobudila na to, ako ma niekto ťahá za ruku. Myslela som si, že je to niektoré z mojich detí, snažila som sa posadiť, no niečo ma stále zadržalo. Trvalo to asi 10 či 15 sekúnd, no bol to ten najzvláštnejší zážitok, aký som kedy mala.” 

#5 “Keď som bola malá, zobudila som sa na to, že niekto mi dýcha na krk. Ten dych som cítila aj počula, bola som úplne paralyzovaná strachom. Trvalo celú večnosť, kým to prešlo. Nikdy som to však nikomu nepovedala. Teraz mám 19, no odvtedy nedokážem zaspať inak, než nalepená chrbtom na stenu.”

Pozri aj:

Prekvapia vás. Tieto 4 zvláštne veci vám o psychopatoch nikto nepovie

reddit, thoughtcatalog