Ako naša generácia zničila pravý význam lásky

Mám pocit, že dnes ide viac o vášeň a porozumenie sa niekde stráca. Dnes ako keby sme nevedeli komunikovať, zisťujeme informácie a pravdu o tom druhom za jeho chrbtom. Bojíme sa, keď si máme s partnerom povedať pravdu do očí. Hanbíme sa komunikovať a bojíme sa počuť pravdu. Nepriamo si zakrývame uši a oči. Snažíme sa vidieť stále len to najlepšie. Zaráža ma, ak niekto známy, ktorý sa mi spovedá z toho, ako sa pohádali s priateľkou, povie: “Veď, čo oči nevidia, srdce nebolí. Mňa pravda nebaví. Som si neistý a mám neskôr z toho pocity úzkosti.” Asi nemusím dodávať, že im ten vzťah po týchto slovách dlho nevydržal.

Článok pokračuje pod videom ↓

Nevravím, že som nebola taká istá alebo že nerobím podobné chyby i dnes. Sama mám jednu typickú ženskú vlastnosť: domýšľavosť. Ach, ako rada si veci domýšľam či vymýšľam. Je s niekým viac kamarát? Je na facebooku častejšie ako by mal? Je moc usmiaty? Sakra, on ma podvádza! Ach, my ženy. Vieme všetko dobre nafúknuť a zmeniť, a potom sa čudujeme, prečo ho to už nebaví a zavŕši to vetou:”Prepáč, ale takto ma to nebaví.” Nezastávam sa ani jedného pohlavia. V tomto som neutrálna. Každý jeden máme chybu, no bohužiaľ alebo chvalabohu sa musíme rešpektovať. Občas zabúdame, ako sa druhí cítia, a potom mi kamarátka do telefónu s počudovaním hovorí, že jej chalan má city a mrzí ho ich hádka. No moja, on naozaj má city!

Keď sa naša generácia zamiluje, sú dva druhy prezentácie pred inými: Postovanie fotiek na facebook, posielanie srdiečok a dať sa do vzťahu. Druhá prezentácia je tá, že ani nevieš, že ani nevieme, že tí dvaja sú spolu a naozaj skoro chodia na “tajňáša”.

Zažila som pár ľudí, ktorí mi sami povedali, že svoj vzťah zverejnia a ukážu pred svetom až po pár mesiacoch či roku, pretože sa boja, že by sa hneď rozišli a každý by sa ich pýtal, čo sa stalo. Nehovorím, že je to zlé, ale zároveň to ani nepodporujem. Každý sme iní, každému niečo iné vyhovuje a každý sa cíti lepšie inak.

Pozrite sa, ja si len myslím, že každý potrebuje lásku, každý sa chce cítiť potrebný a milovaný. Chce pre toho druhého znamenať veľa. Chce len cítiť motýliky v brušku a pohodu pri tom druhom. Verím na pravú lásku a verím, že dnešný svet má stále veľa ľudí, ktorí spolu budú naozaj do konca života. Kde ale robíme chybu? V tom, že dnes zatajujeme svoje city, rozchádzame sa, schádzame sa cez SMSky či Facebook a automaticky mažeme spoločné fotky, keď sa v niekým rozídeme.

Je smutné, že v dnešnej dobe zistím, či sú tí dvaja spolu podľa toho, kedy naposledy spolu dali fotku alebo si odrazu zmenili profilovku.

Viem, že naša generácia je múdra. A viem, že vieme ako milovať a že chceme milovať. My len nevieme komunikovať. Možno nám pomáhajú sociálne siete v jednoduchšej komunikácií ale na druhej strane nás to ničí a je to čím ďalej pre nás len a len komplikovanejšie. My len proste musíme začať komunikovať, hovoriť, čo sa nám páči a čo nie. Hovoriť, ako sa cítime a hovoriť “Milujem ťa” či “Ľúbim ťa” keď tomu naozaj veríme.

My skrátka potrebujeme viac veriť v lásku. Obidve strany. Ženy a muži. My, ľudia. My, túžiaci po láske.

Pozri aj: 5 OTÁZOK, KTORÉ SI MUSÍŠ POLOŽIŤ PREDTÝM, NEŽ SA ZASNÚBIŠ