Rakúsky psychológ, psychiater a lekár preskúmal ľudskú myseľ viac, než ktokoľvek pred ním. Jeho prínos pre vedu bol nesporný. Celý svoj život sa zaoberal náročnými psychologickými a psychiatrickými otázkami a jeho myšlienky majú obrovskú hodnotu aj dnes. Mnohé z jeho zachovaných prípadových štúdií sú skutočne zaujímavé. Inak tomu nie je ani pri prípade Daniela Paula Schrebera.

Dramatický príbeh niekdajšieho uznávaného sudcu, Daniela Paula Schrebera, začína ešte v jeho detstve. Schreberov otec bol doktorom, ktorý mal však pri výchove svojho syna veľmi tvrdú ruku. Svojho syna učil, že deti nesmú plakať, nakoľko je to znakom slabosti. Ak Daniel Paul plakať neprestával, otec ho začal kruto biť.

Jeho sparťanská výchova bola doplnená tým, že jeho syn sa musel kúpať v ľadovej vode a od svojich dvoch do svojich ôsmich rokov musel nosiť veľmi nepohodlnú ortopedickú pomôcku, ktorá mala zabezpečiť, že bude neustále vystretý. Otcom týraný Daniel Paul mal svoje dni naplánované veľmi nahusto, a keď ako dieťa zmeškal prechod z jednej činnosti na druhú, niekoľko dní musel za trest ostať bez jedla.

Daniel Paul mal 19 rokov, keď jeho zomrel. 16 rokov na túto udalosť spáchal samovraždu jeho starší brat. V tom čase bol Daniel Paul Schreber už nemeckým sudcom, no po profesionálnom zlyhaní uňho všetky nahromadené krivdy z minulosti vyplávali na povrch a bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni.

Bola mu diagnostikovaná abnormálne vysoká citlivosť na podnety (predovšetkým zvukové), zvýšená emočná citlivosť, hypochondria a začal mať tiež problémy s vyjadrovaním sa. Prepustený bol po šiestich mesiacoch.

Vrátil sa do zamestnania v relatívne dobrom stave, no po ôsmich rokoch uňho nastal relaps a všetky psychiatrické problémy sa mu vrátili ešte znásobené. Okamžite bol hospitalizovaný, no tentokrát už nie na šesť mesiacov, ale na celých osem rokov. Počas nich napísal knihu, ktorá Freuda neuveriteľne fascinovala. Popísal v nej totiž svoj „prerod“.

Schreber totiž veril, že jeho telo bolo premenené na telo ženy. Bol presvedčený, že za zmenu jeho pohlavia môžu malí mužíci žijúci v jeho chodidlách, ktorí z jeho tela evakuovali jeho pôvodný pohlavný orgán preč a do tela mu „vpumpovali“ nový – ženský. Schreber tiež veril, že ako človek má na tomto svete jediné poslanie – otehotnieť s Božím synom, Ježišom Kristom, a porodiť mu dieťa.

Ako teda môžete vidieť, stav Schrebera bol naozaj veľmi vážny. Pre Freuda však ani tento prípad nebol neriešiteľným a celú situáciu analyzoval nasledovne. Bol presvedčený, že spúšťačom Schreberovych ilúzií bol jeho ošetrujúci lekár v psychiatrickej liečebni – profesor Flechsig. Toho Schreber začal vnímať ako Boha a podľa Freuda k profesorovi pociťoval intenzívnu sexuálnu príťažlivosť. Keďže ten mu ale náklonnosť neopätoval, Schreber sa rozhodol získať si ho tým, že sa „premení“ na ženu. Jeho ženská postava sa vyznačovala taktiež výraznou submisivitou, čo Freud pripisoval aj traume z detstva, ktorú Schreberovi spôsobil jeho tyranský otec.

Pozri aj: Najkurióznejšie prípadové štúdie Sigmunda Freuda: Malý Hans

listverse