Aj keď otázka existencie duše a jej osudu po smrti ešte nie je celkom vyriešená, to, čo sa deje s telom, je vedcom už v podstate známe. Stále však je čo zisťovať a vy môžete vede pomôcť napríklad tým, že darujete svoje telo po smrti. Skúmanie mŕtvol totiž vedcom umožňuje nielen priblížiť sa smrti, ale pomáha získať nové poznatky v oblasti medicíny, anatómie a rôznych biologických procesov. Aj keď u nás farmy na telá bežné nie sú, toto by ste o nich mali vedieť.

História

Prvá farma na telá vznikla na univerzite v Tennessee a bola založená v roku 1971 lekárom menom William Bass. Všimol si, že by mohlo byť mimoriadne užitočné skúmať a zaznamenávať proces rozkladu tela. Samozrejme, jeho nápad sa spočiatku nestretol s veľkým nadšením a mal povolené skúmať len jedno telo na malom kúsku trávnika. Neskôr sa však jeho farma rozrástla na obrovský priestor posiaty občas aj 40 mŕtvolami.

Sieť inštitúcií

V súčasnosti existuje celá sieť navzájom poprepájaných fariem, ktoré patria zväčša pod univerzity. Najmenšia z nich sa rozkladá na 324 metroch štvorcových a pozorovať na nej môžu 6 mŕtvol. Aj keď niektorí špekulujú, či pozorovanie v tak malom merítku má význam, prínos sa jednoznačne nedá poprieť. Dokonca sa zvažuje, že sa podobné farmy založia aj v Anglicku, Austrálii a dokonca aj v Európe.

Premenné

Hlavným cieľom týchto fariem je sledovať a skúmať rozklad tela pod vplyvom rôznych premenných a faktorov, ktorých skutočne nie je málo. Vedci sa snažia navodiť čo najrôznejšie podmienky a skúmať rozklad tela napríklad v daždi, vo vlhkom prostredí a v prostredí, kde je naopak teplo a sucho. Dokonca dbajú aj na to, koľko slnečného žiarenia sa telu dostáva a aká ho obklopuje flóra a fauna.

Neznáme mŕtvoly

Kde farmy získavajú telá? Z dvoch zdrojov. Prvú skupinu tvoria odvážni ľudia, ktorí sa rozhodli, že po smrti darujú svoje telo vede. Druhú skupinu tvoria mŕtvi ľudia, ktorí neboli identifikovaní a nikto sa k nim neprihlásil. Niekedy končia telá na univerzitách, kde sa na nich učia napríklad medici, inokedy práve na farmách. Aj keď to neznie príjemne, mnoho mŕtvych jednoducho nemá rodinu, ktorá by im zabezpečila dôstojný pohreb, je preto nutné rýchlo rozhodnúť, čo s nimi.

Odmietnutí

Kedysi inštitúty zamestnávali ľudí, ktorí mali za úlohu vyhľadávať telá na výskumné účely, dnes je už viac ľudí informovaných a ochotných obetovať sa pre vedu. To však znamená, že tiel je viac a školy si môžu vyberať. Okrem toho, aj keď sa rozhodnete svoje telo darovať a vyplníte všetky potrebné formuláre, neznamená to, že vás inštitút po smrti akceptuje. Do úvahy sa totiž berie výška, váha a iné telesné proporcie človeka. Ideálne je, ak sa telo čo najviac blíži k priemeru. A tu prichádzajú na rad farmy, tie si vezmú telá, ktoré školy z rôznych príčin odmietli.

Zvieratá

Na farmách nenájdete len ľudské telá, skúma sa napríklad aj rozklad prasiat či zajacov. Dokonca sa porovnáva aj niekoľko živočíšnych druhov vedľa seba a skúmajú sa rozdiely. Vďaka tomu sa napríklad zistilo, že prasacie telá chutia červom viac, prasa sa teda rozloží rýchlejšie, ako ľudské telo.

Pochúťka

Je to síce nepríjemná myšlienka, no aj z nás sa raz stanú mŕtvoly. A pochúťky pre supy. Zvieratá sa síce rozkladajú rýchlejšie, keď sa do nich pustia červy, zdá sa však, že ľudské mäso je zas príťažlivejšie pre supy. A aj tie sú jedným z dôvodov, že ľudia nechcú mať v blízkosti svojich miest farmy. Boja sa, že tie pritiahnu húfy supov.

Tréning

Okrem toho, že sa na farmách učia vedci, za vzdelaním sem chodia aj policajti. Farmy sú pre nich dokonalým tréningovým centrom, kde môžu skutočne živo napodobniť miesto činu. V roku 2016 sa dokonca v Tennessee zaviedol zákon, ktorý káže, že študent musí najprv navštíviť farmu a skúmať mŕtvoly tu, skôr než bude mať dočinenia s mŕtvolou na mieste činu.

Zápach

Na svete sa každú chvíľu dejú nešťastia a ľudia sa ocitnú napríklad pod sutinami budovy, ktorá sa práve zrútila. Aj keď sa na pomoc živým okamžite ponáhľajú záchranné jednotky, je nevyhnutné nájsť aj mŕtve telá. Práve preto sú na farmách trénovaní psy, ktoré vďaka zápachu následne dokážu zosnulého vypátrať a príslušné úrady tak môžu upovedomiť rodinu. Okrem toho, výskumy na farmách môžu pomôcť určiť, čo sa presne človeku stalo, keď zomrel.

Cintorín vedy

Pri úmrtí je vždy dôležité dokázať určiť príčinu a časovú os udalostí. Niekedy sú však nájdené telá rozložené už natoľko, že je takmer nemožné získať potrebné údaje. Aj v tomto prípade sú však nesmierne nápomocné práve zistenia z fariem. Čo sa tu vlastne s telami deje? Často sú tu uložené po celý rok, po roku sú z mŕtvol často už len kosti. Tie sú následne pozbierané, očistené a podrobené ďalším výskumom.

Dokážete si predstaviť, že by ste po smrti svoje telo darovali vede? Podeľte sa s vašim názorom v komentároch.

Pozri aj: Len pre silné žalúdky. Zamestnanci pohrebných služieb prezradili 15+ najzvláštnejších faktov o smrti a o mŕtvych telách

listverse