Jedným z takých umelcov je aj Tehching Hsieh. Jeho umelecká kariéra trvala 30 rokov a za ten čas sa jeho kreativita prejavila rôznymi spôsobmi. Nechal sa napríklad zamknúť do klietky, úplne sa izoloval od sveta, žil v uliciach New Yorku bez akéhokoľvek prístrešku a priviazal sa k žene. Každý z jeho konceptov trval jeden celý rok.

Ako mnoho ďalších umelcov, aj Hsieh sa preslávil až po tom, keď svoju kariéru ukončil, a to napriek tomu, že jeho umenie bolo vskutku kontroverzné. Myslíme si však, že si pozornosť zaslúži. Koľko umelcov sa dokáže svojmu dielu natoľko oddať?

Hsieh sa narodil v malej taiwanskej dedinke v roku 1950 ako najstaršie z 15 detí. Miloval filozofiu a rád sa učil nové veci, keď však mal 17 rokov, odišiel zo školy. Spočiatku sa venoval najmä maľbe, po vojne sa však rozhodol, že potrebuje niečo viac akčné, dynamické. Jeho prvým dielom, ktoré v tomto štýl vzniklo, bola fotografia s názvom Jump Piece v roku 1973. Šokoval svoje okolie, keď vyskočil z okna z druhého poschodia priamo na betónový chodník pred domom. Zlomil si oba členky, záber však odštartoval jeho nezvyčajnú kariéru.

V roku 1974 sa rozhodol, že politika na Taiwane je pre neho príliš obmedzujúca, chcel ísť preto do centra umenia, teda do New Yorku. V tom čase to však s vízami nebolo také ľahké a aby mohol odcestovať, pridal sa k armáde. Žil tu bez povolenia celých 14 rokov, zelenú kartu sa mu totiž podarilo získať až v roku 1988. V tých rokoch to vôbec nemal ľahké, neovládal angličtinu a bez povolenia na pobyt bolo ťažké preraziť v umení, živil sa preto umývaním riadov a inými pomocnými prácami.

Až po čase sa rozhodol, že sa umeniu bude venovať stoj čo stoj, musel však prísť s niečím originálnym, s niečím, čo prekonávalo všetko, čo bolo poznané doteraz. Vymyslel preto 5 projektov, pričom každý z nich trval rok. Pomenoval ich One Year Performance a ďalšie dielo malo názov Thirteen-Year Plan, teda Trinásťročný plán. Každé dielo mal vopred premyslené, podpísal zmluvy s právnikmi a každé jeho dielo malo svedkov.

Jeho prvé dielo spočívalo v tom, že sa na rok nechal zavrieť do malej cely takmer bez akéhokoľvek ľudského kontaktu. Z času na čas mu nosil jedlo a odev jeho priateľ a raz za tri týždne sa na neho mohla prísť pozrieť skupinka zvedavcov. Počas toho roka Hsieh nepozeral televíziu, nepočúval rádio, nečítal, nepísal ani sa s nikým nezhováral, úplne sa izoloval od okolitého sveta.

Po tomto kúsku si doprial chvíľku času na zotavenie a pustil sa do ďalšieho diela, počas ktorého musel každú hodinu označiť kartičku, čo znamená, že si počas roka nedoprial spánok dlhšie ako na hodinu. Inšpiroval sa gréckou mytológiou, konkrétne utrpením Sizyfa, ktorý sa pokúšal dostať balvan na kopec, len aby sa opäť skotúľal dole. Svojím dielom poukazoval na nekonečné ľudské utrpenie. Po nejakom čase sa umelec ocitol v zvláštnom stave, keď už len čakal na ďalšiu hodinu a označenie kartičky. Aj keď sa Hsieh od politiky dištancoval, mnohí si mysleli, že sa svojím dielom pokúša poukázať na to, že obyčajní pracujúci ľudia žijú v otroctve.

V rámci ďalšieho diela strávil rok v uliciach New Yorku bez akéhokoľvek prístrešku, a to aj v treskúcej zime. Do budovy vstúpil len raz, keď bol zatknutý za tuláctvo a musel predstúpiť pred súd.

Aj keď v tomto štádiu už začínal byť zo všetkého deprimovaný a vyčerpaný, jeho ďalšie dielo bolo ešte zvláštnejšie. Spolu s umelkyňou Lindou Montano podpísali dohodu o tom, že najbližší rok svoje životy zviažu nie len obrazne, ale aj skutočne, za pomoci lana. Zvláštne bolo, že aj keď mali obaja okolo pása obviazané lano, súčasťou dohody bol aj sľub, že sa počas toho roka jeden druhého nebudú dotýkať. Neskôr sa Hsieh vyjadril, že počas toho roka sa s Lindou veľa hádali, nevníma to však ako niečo negatívne. Vníma to ako obnaženie, ako odhalenie zvieracej stránky človeka.

V ďalšom roku sa zaprisahal, že sa bude venovať umeniu, ale neukáže ho verejnosti. Ďalší rok plánoval prestať s umením úplne. Tvrdil, že už viac nemá čo povedať. Počas celej umeleckej kariéry mal len málo obdivovateľov, preslávil sa až desaťročie po ukončení kariéry, v roku 2009. Dnes sú fotografie z jeho života a umenia vystavené v Múzeu moderného umenia v New Yorku. V roku 2009 vyšla aj jeho monografia. Prečo sa preslávil až nedávno? Myslí si, že v časoch, keď diela vytváral, ľudia ešte neboli pripravení pochopiť ich.

Čo si o takejto forme umenia myslíte vy?

Pozri aj: Dovolila ľuďom, aby s ňou 6 hodín robili, čo len chcú. Tento zvrátený experiment poukázal na krutosť ľudí naozaj poburujúcim spôsobom

artsy