Za normálnych okolností je neetické, ak lekár pacientovi klame. Ak však lekár chce, aby pacient veril, že placebo je skutočný liek, musí klamať. Alebo v prípade klinického výskumu môže ísť aj v prípade placeba o skutočný liek. V každom prípade, ak vy vám lekár podal tabletku so slovami „toto je len cukrík“, pravdepodobne by ste predpokladali, že nezaberie. Naše predpoklady však nie sú vždy správne.

Len nedávno skupina vedcov vykonala niekoľko výskumov v oblasti placebo liekov, o ktorých pacienti vedeli, že ide o placebo. Tieto náhrady sa ukázali ako užitočné v prípade viacerých ochorení, ako je napríklad depresia, bolesti chrbta, syndróm dráždivého čreva, alergie, či ADHD.

História liečby placebom, o ktorom pacienti vedeli, sa začína písať v roku 1965, keď dvaja lekári, Lee Park a Uno Covi podali placebo 15 neurotickým pacientom. Pacientom povedali: „Mnohým ľuďom s ochorením, aké máš ty, pomohlo, keď sme im dali liek zvaný cukríková tabletka. Verím, že cukríková tabletka by mohla pomôcť aj tebe.“ A mnohým pacientom sa skutočne uľavilo. Paradoxne, keďže išlo o neurotických pacientov, mysleli si, že im lekári klamú a dali im skutočné lieky.

Od čias Parka a Coviho bolo vykonaných mnoho experimentov. V súčasnosti bol vykonaný výskum, v ktorom vystupovala kontrolná skupina pacientov a skupina pacientov trpiacich syndrómom dráždivého čreva, ktorej bola podaná tzv. cukrová pilulka. Ukázalo sa, že jedinci, ktorí dostali cukrovú pilulku a bolo im to oznámené, vykazovali významne vyššie známky samoliečenia. Po troch týždňoch bola na tom skupina, ktorá dostala placebo o 15 percent lepšie, než kontrolná skupina.

Jedna z participantiek, Linda Buannono, trpela syndrómom už roky a v niektorých dňoch bola bolesť natoľko intenzívna, že nevládala ani vyjsť z domu. Placebo na ňu malo také účinky, že sa následne vyjadrila: „Nikdy vo svojom živote som sa necítila lepšie.“ Po skončení výskumu, keď prestala brať placebo, sa jej stav však opäť zhoršil. Išla za svojim lekárnikom, aby jej dal viac placebo tabletiek, ten to však považoval za neetické.

Placebo, o ktorom pacient vie, že je placebo, funguje dvoma spôsobmi. Prvým z nich je očakávanie. Placebo je väčšinou podávané s pozitívnou sugesciou (lekár podá pacientovi placebo, o ktorom mu povie, že je to cukrová pilulka, avšak dodá, že mnohým pacientom s jeho problémom pomohlo). Táto pozitívna sugescia vyvoláva pozitívne očakávania, ktoré môžu aktivovať systém odmeny v mozgu a ten následne napomôže telu produkovať vlastné látky potrebné na uzdravenie, napríklad endorfíny, ktoré pôsobia ako analgetikum.

Druhým spôsobom je podmieňovanie. Iste ste už počuli o Pavlovovom experimente. A tak, ako sa pes v experimente naučil spájať si zvuk zvončeka s jedlom a začal produkovať sliny kedykoľvek počul zvonček, väčšina z nás je podmienených tak, že ak nám dôveryhodný lekár predpíše lieky, očakávame pozitívny výsledok. A aj keď vieme, že liek je placebo, naše telo reaguje spôsobom, ktorý nám napomáha v liečbe. Existuje niekoľko štúdií, vykonávaných aj na ľuďoch, ktoré dokazujú, že imunitný systém môže byť aktivovaný podobným spôsobom, ako bolo aktivované slinenie u psa, keď začul zvuk zvončeka.

Keď už vieme, že placebo funguje, znamená to, že by ho lekári mali rozdávať ako lentilky? Určite nie. Mohlo by to totiž podporiť kultúru „pojedačov liekov“, v ktorej by sa každá drobnosť riešila hltaním tabliet. Napriek tomu však je možné tvrdiť, že placebo dokáže v prípadoch mnohých ochorení skutočne pomôcť. A z benefitov placebo efektu môžeme čerpať aj bez toho, aby sme jedli cukrové pilulky. Lekár, ktorý dokáže pacientovi odovzdať pozitívnu správu, komunikuje s ním a prejaví mu úprimnú empatiu, môže naštartovať proces liečenia bez toho, aby predpisoval lieky. A vzhľadom na to, ako dokáže byť placebo efekt pre pacientov užitočný, bolo by neetické nevyužívať ho.

Pozri aj: TEST: TIBETSKÝ 3-OTÁZKOVÝ TEST OSOBNOSTI VÁM PREZRADÍ, KÝM V SKUTOČNOSTI STE

psych.sk (PetraS) iflscience