Evolúcia to však zariadila tak, že ľudské telo je všeličo, len nie dokonalý mechanizmus. Vo všetkej tej komplexnosti sa nanešťastie nájde niekoľko chybičiek, ktoré nás občas vedia riadne potrápiť. Patria medzi ne napríklad aj alergie.
Telo napáda samo seba
Alergia je vlastne prehnaná reakcia tela na cudzí objekt v organizme, ako napríklad prach či zvieracia srsť. Alergickú reakciu však môže vyvolať doslova čokoľvek, väčšina alergénov je pritom pre človeka absolútne neškodná. V niektorých prípadoch to môže zájsť až tak ďaleko, že jedinec môže na následky alergickej reakcie zomrieť. Môže sa tak napríklad stať, že človeka zabije obyčajný oriešok.
Neznesiteľná bolesť
Ako je možné, že drobný kaz v zube nás dokáže kvôli bolesti pomaly pripraviť o rozum, ale človek dokáže žiť s rakovinou v tele a celé roky o tom nevedieť? Vzhľadom na závažnosť stavov je to dosť nespravodlivé. Štatistiky napríklad ukazujú, že až 25 percent pacientov roky navštevovalo lekára bez náznaku podozrenia, kým im bola zistená rakovina. Práve kvôli neskorej diagnóze zomrie 1 zo 4 pacientov v priebehu 6 mesiacov. Len 36 percent pacientov prežije dlhšie ako rok.
Zákerné mihalnice
Úlohou mihalníc je chrániť oko pred čiastočkami a nečistotami z okolia, a teda pred podráždením. Práve preto majú aj ťavy také dlhé mihalnice, aby sa im tam na púšti nedostal piesok. Zhodou okolností však neraz, keď mihalnica vypadne spadne práve do oka a spôsobí to, čomu by mala brániť.
Krvné zrazeniny
Aj keď je krv životodarnou tekutinou, môže nás zabiť. Stačí, ak sa v nej vytvoria zrazeniny. Väčšinou sa krvné zrazeniny vytvárajú v nohách a následne putujú do celého tela. Ak sa dostanú do pľúc a zablokujú prívod krvi, spôsobia vznik pľúcnej embólie. Ak pacient urýchlene nevyhľadá lekársku pomoc, môže dôjsť k poškodeniu orgánov a v závažných prípadoch aj k smrti.
Problémy so zrakom
Vedeli ste, že väčšina populácie potrebuje niekedy v priebehu života okuliare? Oči sú považované za nesmierne dôležitý orgán a napriek tomu s nimi máme neraz množstvo ťažkostí. O koľko jednoduchší by bol náš život, keby boli oči o niečo lepšie „naplánované“?
Keď sa sami pohryziete
Hádam neexistuje človek, ktorý by sa niekedy v živote náhodou nepohrýzol do vnútornej strany líc alebo do jazyka. Takéto poranenie dokáže byť mimoriadne otravné, keďže ho nedokážete nijak prekryť leukoplastom ani ináč ošetriť. Okrem toho, niektoré jedlá ranu podráždia ešte viac, nehovoriac o tom, ak si do tej istej rany zahryznete viackrát.
Malá panva
Nanešťastie, človek bol vybavený veľmi malou panvou, čo spôsobuje nemalé komplikácie pri pôrode. Evolúcia to totiž zariadila tak, že človek má veľký mozog, a teda veľkú hlavu. Dostať ju von z pôrodných ciest vôbec nie je jednoduché.
Bolesti chrbtice
Nejeden lekár potvrdí, že ľudská chrbtica nie je veľmi efektívna. Kedysi aj človek chodil po štyroch, podobne ako zviera. Teraz, keď dokážeme chodiť po dvoch, naša chrbtica trpí. Bolesti chrbtice zažije počas svojho života až 80 percent populácie. Lekári to prirovnávajú k mostu, z ktorého sa zrazu niekto rozhodol vyrobiť podporný pilier.
Termoregulácia
Potíme sa, aby sme si udržali správnu teplotu tela. Človek má však na rozdiel od väčšiny zvierat príliš veľa potných žliaz. Potíme sa aj pri jednoduchej činnosti, ako je napríklad chôdza. Potíme sa dokonca aj keď sme v strese a strácame tým vodu, čo nie je príliš praktické.
Čo by ste na človeku najradšej zmenili vy?
unbelievable-facts
Nahlásiť chybu v článku