Premýšľali ste už niekedy nad tým, aké by to bolo odísť niekam na pár mesiacov – úplne sám? Nechať telefón doma a vrátiť sa k jednoduchšiemu životu, v ktorom neexistuje žiadna televízia, notebook, pracovný tlak, ani hluk. Sylvain Tesson nad tým premýšľal tiež. Tak často, až sa to nakoniec rozhodol zrealizovať. Zbalil sa a na 6 mesiacov odišiel k najstaršiemu jazeru na svete – k Bajkalskému jazeru, ktoré sa nachádza v sibírskych lesoch.

Ako sa Sylvain Tesson dostal k tejto myšlienke?

V roku 2003 Sylvain túto oblasť už raz navštívil. Býval v chatke uprostred cédrového lesa, v prírodnej rezervácii Bajkal-Lena. Prírodné scenérie a absolútne ticho ho očarili natoľko, že sám sebe sľúbil, že sa o niekoľko rokov vráti, no na dlhší čas.

Po niekoľkých rokoch tak Sylvain naozaj spravil. Opustil svoj byt v Paríži a rozhodol sa stráviť 6 mesiacov v rovnakej chatke pri Bajkalskom jazere. Samozrejme, mal mierne obavy – v rezervácii síce sú aj iné chatky, no rozmiestnené sú od seba na vzdialenosť tridsiatich kilometrov. Príliš „priaznivá“ nie je ani teplota, ktorá sa zvyčajne je len málokedy vyššia, ako -30°C.

Sylvain však potreboval „vypnúť“, a to od všetkého. Chcel stráviť 6 mesiacov bez svojej náročnej práce, bez moderných technológií, bez ľudí. A nakoľko bol prostredím Bajkalského jazera natoľko očarený, jeho voľba bola jasná. Pobalil sa a na 6 mesiacov odišiel.

Ako sa pripravil na svoju cestu?

Nasledovne: „Vzal som si toho so sebou dosť. Moju batožinu tvorili sekera, vŕtačka na ľad, udice, petrolejová lampa,  píla, snežnice, stan, alkohol, cigarety, cestoviny, ryža, omáčka Tabasco, káva… No a najväčšiu časť tvorili knihy. Vzal som si ich 80.“

Sylvain ďalej hovorí, že najnáročnejší bol preňho paradoxne výber kníh. Nevedel totiž predvídať, v akom rozpoložení bude a na aké knihy bude mať náladu. Vzal si preto so sebou naozaj všetko – poéziu, encyklopédie, dobrodružné knihy, no aj romány. Ako povedal po svojom návrate: „Bez kníh by som sa v úplnej izolácii zbláznil. S knihami to bolo, ako by som pri sebe neustále niekoho mal.“

Ako trávil celé dni?

Sylvain si každý deň rozdelil na dve časti. Dalo by sa povedať, že v doobedných hodinách sa venoval svojej mysli a duši, zatiaľ čo cez deň sa staral o svoje telo. Doobedia totiž trávil činnosťami ako čítanie poézie, písanie, snívanie s otvorenými očami, či čítanie. Poobede sa, naopak, venoval fyzickým aktivitám, akými boli napríklad príprava dreva, cvičenie či rybolov. Ako hovorí samotný Sylvain, takýto denný harmonogram mu umožnil ponoriť sa hlbšie do seba.

Najdôležitejšia vec, ktorú sa Sylvain Tesson počas 6 mesiacov naučil

Pravdepodobne sa pýtate, čo bolo pre Sylvaina najväčšou lekciou. Hovorí, že ňou bolo objavenie slobody.

Po dlhom čase totiž pocítil, aké je to byť slobodný. Žil, ako chcel, vychutnával si všadeprítomnú prírodu, všade bolo ticho, nič nenarušovalo okolitý pokoj, s nikým nemusel viesť silené konverzácie. Hovorí: „Skutočnú slobodu môže človek pocítiť iba vtedy, keď je úplne osamote. Zákony prírody a vaša disciplína nie sú tým, čo vás obmedzuje, obmedzujú nás len kompromisy, ktoré musíme robiť v spoločnosti iných ľudí.“

Sylvain sa taktiež nevedel vynachváliť fakt, že bol 6 mesiacov úplne „offline“. Online svet, v ktorom musíme byť neustále zastihnuteľní považuje za väzenie, v ktorom sa nachádza takmer každý z nás.

Ako znie rada muža, ktorý strávil 6 mesiacov osamote v sibírskom lese?

Je asi dosť málo pravdepodobné, že niekto z nás sa teraz zbalí a odíde na 6 mesiacov bývať do opustenej chatky pri Bajkalskom jazere. Niečo však podľa Sylvain predsa len spraviť môžete: „Prvým krokom musí byť to, že odhodíte svoj mobil. Snažte občas stráviť aspoň 3 ničím nerušené hodiny jedinou činnosťou, ktorá pre vás má nejaký význam – napríklad čítaním, či písaním. Výborne spravíte aj vtedy, keď sa pôjdete len tak prejsť do prírody.“

Pozri aj: PREČO SAMOTA PROSPIEVA NÁŠMU ZDRAVIU?

psych.sk (Henrieta Balázsová), learning-mind