Vďaka nim veríme veciam, ktoré pravdivé nie sú a pochybujeme o tých, ktoré naopak, pravdivé sú. Hovorí sa im aj chyby myslenia a v bežnom živote nám dokážu spôsobiť poriadne nepríjemnosti. Neraz nám spôsobujú úzkosti, či dokonca depresie. Na aké kognitívne skreslenia by ste si mali dávať pozor?

Veríme, že všetko, čo cítime, je skutočné

Nie vždy je ľahké oddeliť realitu od našich pocitov, no to, čo cítime, nie vždy zodpovedá realite. Keď prežívame nejakú emóciu, hľadáme jej príčinu a snažíme sa ju pomenovať. Niekedy to funguje, napríklad, keď ste šťastní, môžete predpokladať, že príčinou je človek, ktorého máte radi. Emócie sú však súhrnom tých najrôznejších podnetov a nemajú len jedinú príčinu, preto nie je možné pripísať ich jedinému zdroju alebo jedinému človeku. Vaše pocity teda môžu byť pravé, nemusia však byť odrazom reality.

Berieme výzvy ako test

Neraz, keď čelíme náročným dňom, ktoré sú plné výziev, myslíme si, že nás akási vyššia sila skúša. Toto je však len spôsob, akým dávame svojmu svetu a dianiu okolo nás zmysel a prenášame zodpovednosť z vlastných pliec na externý zdroj.

Strach z neexistujúcich prekážok

Nejeden človek bojuje so strachom, že ak bude príliš šťastný, každú chvíľu príde niečo, čo šťastie rozbije na márne kúsky. Ide však o falošné prepojenie medzi šťastím a zraniteľnosťou. Keď však počujete: „Všetko bolo v poriadku, až kým…“, ide o projekciu. Keď totiž čelíme ťažkostiam, zrazu sa nám zdá, že to, čo sme mali predtým, bolo skvelé.

Myslíme si, že existuje len čierna alebo biela

Čierno-biele videnie trápi mnohých ľudí a nemyslíme tým farbosleposť. Myslíme tým to, že ak vám niekto v práci poskytne konštruktívnu kritiku, hneď sa vidíte ako najhorší zamestnanec mesiaca. Verte však, že to tak nie je.

Pripisujeme morálne atribúcie

Túto tendenciu majú mnohí z nás, napríklad si myslíme, že keď sme sa posledný týždeň stravovali zdravo, robí to z nás lepšieho človeka. Pravda je však niekde inde, zdravá strava z vás dobrého človeka neurobí a ten, kto sa stravuje polotovarmi zas nemusí byť zlý. Takéto atribúcie sú však nebezpečné, môžu sa totiž preklopiť do porúch stravovania, kedy si osoba bude myslieť, že aj jeden koláč za týždeň je ťažkým hriechom.

Katastrofizujeme

Ľudia majú nepraktickú vlastnosť, ktorej sa hovorí katastrofizovanie. Znamená to, že veríme emóciám, ktoré sa prejavujú najintenzívnejšie a najintenzívnejšie emócie sú väčšinou tie negatívne. Preto neraz veríme, že situácia nemôže vyjsť v náš prospech a v hlave už vidíme ten najhorší možný scenár.

Hľadáme znamenia

Prenášanie zodpovednosti na vyššiu moc sme už spomínali a platí to aj v prípade hľadania znamení. Veríme, že znamenia nám napovedia, aký krok je ten správny a ako by sme sa mali rozhodnúť. Takéto zmýšľanie je však nebezpečné a mali by ste sa mu radšej vyhnúť.

Čítanie myšlienok

Ďalšou chybou v myslení je dojem, že dokážeme ľuďom čítať myšlienky a presne vieme, čo si o nás v danom momente myslia. Možno ste tak napríklad došli k záveru, že vás vaša suseda tajne nenávidí. Opäť však ide len o projekciu, ktorá môže byť od pravdy poriadne vzdialená.

Myslíme si, že naše skutky sú menej vážne

Pokiaľ niekto iný urobí chybu, máme tendenciu myslieť si, že si danú situáciu zapríčinil sám, a teda si zaslúži znášať následky. Keby sme sa však v podobnej situácii ocitli my, zmýšľali by sme o nej ináč a mysleli by sme si, že za to nemôžeme, jednoducho sa to stalo, je to odpustiteľné a zaslúžime si pomoc. Platí to však nielen o chybách, každý rád predpokladá, že jeho domáci miláčik či jeho dieťa je to najlepšie na svete.

Myslíme si, že zmena je nemožná

Na svoje správanie sme tak zvyknutí, že si neraz myslíme, že takíto jednoducho sme, iní nebudeme a zmena je nemožná. Ide však o jednu z najnebezpečnejších chýb myslenia. V zmene nám totiž bráni len pohodlnosť a ak niekto naozaj chce, zmena je vždy možná.

Pozri aj:

Toto je jediná veta, ktorú si musíte prečítať, keď vás bude nabudúce trápiť úzkosť

thoughtcatalog