Okrem toho by sme však nemali mať plný močový mechúr. Vedci si však myslia, že sú aj zvláštnejšie veci, ktoré by sme v budúcnosti pri rozhodovaní mali mať na zreteli.

Denná doba

Čím viac rozhodnutí urobíme, tým viac sme unavení. Ako atlét, ktorý sa pri cvičení príliš vyčerpá. Ak myseľ príliš namáhame, tiež sa unaví. To, či sa unavíme však nesúvisí s náročnosťou rozhodnutí, ale s ich počtom. V priebehu dňa robíme desiatky, ba stovky drobných rozhodnutí – čo si obliecť, čo zjesť na raňajky, ako sa dopraviť do mesta, akú pieseň si pustiť, atď. Každé rozhodnutie odčerpá niečo málo z našej rozhodovacej energie a ku koncu dňa sme v rozhodovaní sa asi takí dobrí, ako Elizabeth Taylor vo vyberaní životného partnera.

Zásadný rozdiel medzi fyzickou a psychickou únavou je však ten, že psychickú vyčerpanosť si často neuvedomujeme. Výskum z roku 2011, ktorého sa zúčastnilo 1100 sudcov ukázal, že pojednávania boli úspešnejšie, ak sa konali v ranných hodinách, než tie, ktoré sa konali neskôr. Dôvodom bola psychická únava sudcov. Toto sa však netýka len sudcov. Všimnite si napríklad, že Obama nosil vždy rovnaké farby oblekov. Išlo o vedomé rozhodnutie, vďaka ktorému eliminoval nutnosť robiť malé rozhodnutia týkajúce sa oblečenia a ušetril si energiu na iné záležitosti.

Močový mechúr

Čelili ste už niekedy skutočne vážnemu rozhodovaniu? Takému, ktoré by mohlo navždy zmeniť váš život? Ak taká situácia nastane najbližšie, vyhýbajte sa toalete. Tak vraví veda. Vedkyňa Mirjam Tuk zistila, že plný močový mechúr má pozitívny vplyv na naše správanie. Tvrdí, že ľudia, ktorí práve skutočne potrebujú močiť, lepšie narábajú s peniazmi a sú ochotní vzdať sa okamžitej odmeny v záujme získania väčšej odmeny neskôr. Okrem toho však dokážu kontrolovať aj iné impulzy.

V istom experimente jedna skupina ľudí vypila päť pohárov vody. Druhá skupina si z piatich pohárov odpila po hlte. Po 40 minútach boli obe skupiny podrobené skúške sebakontroly. Ukázalo sa, že tí, ktorí potrebovali ísť na toaletu viac, dokázali trpezlivejšie čakať na odmenu.

Ako veľmi ste nahnevaní

Všetci vieme, že hnev vedie k nenávisti a nenávisť k trápeniu. Niekde v ďalekom vesmíre. Tu na Zemi hnev údajne vedie k informovanejším rozhodnutiam. Psychológ Wesley Moon s kolegami vykonali niekoľko výskumov, ktorými chceli zistiť, ako hnev ovplyvňuje rozhodovanie. V jednom z experimentov umiestnili vedľa seba dve skupiny účastníkov.

Jednu skupinu mali vrstovníci kritizovať a mali si spomenúť na momenty, ktoré ich naposledy nahnevali. Druhá skupina bola úplne pokojná. Následne mali obe skupiny prečítať argumenty tvrdiace, že študenti sú finančne dobre zabezpečenou skupinou. Jednej skupine povedali, že argumenty tvorila skúsená finančnícka organizácia. Druhej skupine bolo povedané, že argumenty vytvárala skupina medikov, ktorá s financiami nemá mnoho skúseností.

Experimenty potvrdili, že nahnevaní študenti majú analytickejšie myslenie, než tí pokojní a robili lepšie rozhodnutia.

Ak máme na výber príliš veľa možností

Pri rozhodovaní je najlepšie mať na zreteli všetky dostupné možnosti, však? Podľa vedy nie. Údajne sme so svojím rozhodnutím šťastnejší, ak máme na výber menej možností. Istá štúdia sledovala, ako sa ľudia správajú pri výbere sladkostí. Na začiatku ľudia tvrdili, že sú radšej, ak si môžu vybrať spomedzi 30 druhov sladkostí a nie spomedzi šiestich. Po výbere však boli šťastnejší tí, ktorí si vyberali len zo 6 druhov a bolo pravdepodobnejšie, že si rovnakú sladkosť kúpia opäť.

Inštinkt

Ako sa rozhodujete vy, pokiaľ ide o životné rozhodnutia, ako napríklad na ktorú vysokú školu ísť? Poriadne si to premyslíte? Vyspíte sa na to? Zrejme. Nerobte však rozhodnutia okamžite. Pokiaľ sa teda nechcete riadiť radami vedcov. Myslia si totiž, že naše podvedomie robí rozhodnutia oveľa lepšie, než naše vedomie. Vedci sledovali, čo sa deje v mozgu teste pred rozhodovaním a zistili, že naše podvedomie urobí rozhodnutie o sedem sekúnd skôr, než vedomie. Údajne preto jednoduché rozhodnutia vykonávame vedome, kým zložité sa rodia v podvedomí.

Vedcom sa však zatiaľ nepodarilo presne identifikovať, kedy ide o rozhodovanie na základe inštinktu, slobodnej vôle a kedy sa jednoducho rozhodujeme hlúpo. Radšej si teda na rozhodnutia doprajte čas.

Pohlavie dieťaťa

Tiež sa s partnerom neustále hádate kvôli politickým rozdielnostiam? Možno váš problém vyrieši dieťa. Výskum z roku 2008 dokazuje, že pohlavie dieťaťa môže ovplyvniť naše politické preferencie. Ak majú rodičia dcéru, údajne sú o 2% liberálnejší. Ak majú chlapca, budú naopak konzervatívnejší.

Pýtate sa prečo? Vedci majú pomerne špekulatívnu teóriu, podľa ktorej ženy majú iné politické preferencie, preto sa rodičia rozhodujú na základe toho, či majú dcéru, alebo syna.

Okolnosti

Takže vplyv môže mať nálada, či náš mechúr, nie sme však takí naivní, aby sme si mysleli, že nás ovplyvní miestnosť, v ktorej sme, či? Faktom je, že sme. Za posledné roky sa mnoho štúdií venovalo otázke, ako ľudia volia. Závery boli zaujímavé, ukázalo sa totiž, že na voľbu má vplyv aj miesto. Napríklad, ak volíme v kostole, máme sklony voliť konzervatívnejšie. Napríklad v témach homosexuálnych manželstiev.

Ak volíme v škole, údajne sa pozitívnejšie staviame k zmenám v školstve. Aký je záver? Nerozhodujte sa, či chcete mať dieťa, ak sa práve nachádzate na detskom, či pôrodníckom oddelení.

Teplo

Radi by sme si mysleli, že nerobíme o iných unáhlené závery. Všetkým nám je však jasné, že oblečenie, reč tela a atraktivita má zásadný vplyv na to, ako iných vnímame. Možno to nie je také očividné, vplýva však na nás aj to, ako je teplo.

Vedci dali do rúk účastníkom výskumu horúci alebo studený nápoj a požiadali ich, aby vyjadrili svoj názor o hypotetickej osobe. Tí, ktorí držali v rukách hrnček s teplým nápojom hodnotili hypotetickú osobu omnoho pozitívnejšie než tí, ktorí držali hrnček so studeným nápojom. Okrem toho však boli aj štedrejší, viac riskovali, dávali vyššie sprepitné a údajne viac dôverujeme cudzím ľuďom, ak je teplo.

Tempo hudby v pozadí

Vedeli ste, že pokiaľ sa učíte, nemali by ste počúvať Nirvanu, či tancovať na Deep Purple, pokiaľ sa pokúšate nad niečím premýšľať? Okrem toho vraj nie je práve najlepšie vykrikovať pesničky od Slipknot, ak sa snažíte o výskum, či rozbíjať sa na Rammstein počas toho, ako píšete príhovor.

Vedci si však myslia opak. Rýchla hudba nie je vhodná, len ak sa pokúšate o mosh pit, ale aj vtedy, ak sa potrebujete rýchlo a efektívne rozhodnúť. Štúdia z roku 2009 sa venovala výskumu toho, ako tempo hudby vplýva na naše rozhodovanie. Výsledok bol jasný. Ľudia, ktorí mali pustenú rýchlejšiu hudbu, sa rozhodujú rýchlejšie a lepšie než tí, ktoré mali pustenú pomalú hudbu, či už išlo o náročné, alebo jednoduché rozhodnutia.

Počítačové hry, ktoré hráte           

Počítačové hry ľudia často vinia z toho, že robia z detí obézne guľky a z ľudí psychotických maniakov. O rôznych aspektoch a vplyvoch hier vedci stále debatujú, zistili však, že predsa len majú výhodu. Hráči sa rozhodujú rýchlejšie a efektívnejšie. Hlavne, ak jedinec hrá rýchle a akčné hry. Okrem toho sú vraj aj lepší šoféri a citlivejšie vnímajú svet okolo seba.

Istý výskum študoval dve skupiny ľudí vo veku od 18 do 25 rokov. Jedna skupina hrala The Sims 2 a druhá Call of Duty 2. Následne mali odpovedať na súbor otázok a analyzovať svoje prostredie. Tí, ktorí hrali akčnú hru sa rozhodovali o 25 percent rýchlejšie pri odpovedaní na otázky.

Rozhodnutia nie sú čierne a biele. Možností je mnoho a náš mozog ich vždy zvažuje. Napríklad, ak idete po ceste a vpravo zbadáte nejaký pohyb, mozog zváži situáciu a máte dve možnosti, strhnúť alebo nestrhnúť volant. Hráči sú úspešnejší v zhromažďovaní vizuálnych a auditívnych informácií, aj v rozhodovaní.

Čo pri rozhodovaní najviac ovplyvňuje vás?

Pozri aj: Často zabúdate? Vďaka týmto 10 trikom získate „sloniu pamäť“ a zapamätáte si takmer všetko

listverse