Iným ľuďom prídu tieto zvuky úplne normálne. Veď prežúvať jedlo, dýchať či “ponaťahovať” si kosti je predsa úplne prirodzené. Vy to viete. Aj napriek tomu však existuje asi milión zvukov, ktoré vás privádzajú do nepríčetnosti. 

Ochorenie, ktoré je čoraz rozšírenejšie

Keďže ide o jav, ktorý je čoraz častejší, dostal dokonca svoje pomenovanie. Tým je mizofónia. Niektorí odborníci dokonca považujú mizofóniu za ochorenie. Faktom je však aj to, že my, mizofonici, považujeme za ochorenie, ak si niekto svoje “telesné zvuky” nedokáže nechať pre seba.

Ako vzniká mizofónia?

Profesor Sukhbinder Kumar sa vo svojej štúdii s názvom The Brain Basis for Misophonia dôkladne venoval tomu, ako je možné, že niektorým ľuďom tak veľmi vadia tie “nevinné” zvuky, ktoré považuje väčšina ľudí za úplne prirodzené.

Jeho výskumný tím skúmal 20 dospelých ľudí s mizofóniou a 22 dospelých ľudí bez nej. Participanti tohto výskumu mali hodnotiť nepríjemnosť rôznych zvukov, a to v troch kategóriách:

• najčastejšie spúťače mizofónie (napr. jedenie či dýchanie)
• všeobecne rušivé zvuky (napr. plač dieťaťa či ľudský krik)
• neutrálne zvuky (napr. dážď či idúci vlak)

Ako sa ukázalo, ľudia trpiaci mizofóniou hodnotili najčastejšie spúšťače mizofónie ako tie najrušivejšie zvuky, zatiaľčo ostatným participantom výskumu prišli tieto audiopodnety ako neutrálne. Hodnotenie všeobecne rušivých zvukov a neutrálnych zvukov bolo u oboch skupín rovnaké.

Mizofonici však pri počúvaní zvukov, ktoré im boli nepríjemné vykazovali aj rôzne telesné prejavy, ako napríklad zvýšený tep či potenie, čo sa u ostatných účastníkov výskumu nedialo.

Štruktúra mozgu ľudí trpiacich mizofóniou je odlišná

Výskumný tím profesora Kumara však prišiel na ešte jednu veľmi zaujímavú vec. Pomocou snímok  mozgov z funkčnej magnetickej rezonancie všetkých participantov vedci zistili, že pri počúvaní rušivých zvukov vykazovali niektoré časti mozgu mizofonikov oveľa väčšiu aktivitu, než mozgy ostatných ľudí.

Ide však o znak, ktorý je navonok neviditeľný, a v dave ľudí preto mizofonika naozaj nespoznáte. Prečo? Pretože my, mizofonici, považujeme za spoločenský nevhodné rozhenvať sa na verejnosti preto, že niekto v našej prítomnosti dýcha, je, píše na klávesnici, či sa hrá s perom.

Čo pre nás však môže byť aspoň malou útechou – keď pri vás bude kolega najbližšie chrúmať tyčinky a vás oblejú kropaje studeného potu, spomeňte si na to, že je dokázané, že mizofónia sa vo väčšine prípadov vyskytuje u nadpriemerne inteligentných ľudí. Viac si môžete prečítať tu.

Pozri aj: O inteligentných ľuďoch sa často hovorí, že sú „čudní“. Týchto 10 prekvapivých dôvodov vám vysvetlí, prečo je to tak

thepowerofideas