50-ročná žena menom Caroline má 9-ročného syna Paulieho trpiaceho autizmom. Paulie mal problémy so správaní skôr, než sa vôbec naučil rozprávať. V minulosti už napadol svoju mamu kriketovou pálkou, zlomil svojmu učiteľovi palec a keď mal len dva roky, bodol mačiatko vidličkou.

Okrem Paulieho má Caroline ďalšie dve deti a dúfa, že sa jej podarí nájsť pre syna pomoc. Verí, že by sa mu oveľa lepšie darilo v špeciálnej škole, pod neustálym dohľadom odborníkov. Myslí si, že by mu boli schopní poskytnúť potrebnú pomoc a naplniť tak Paulieho potreby.

V Paulieho prvej škole jeho reputácia nebola práve najlepšia. Niektorí rodičia dokonca spísali petíciu, aby bol chlapec vylúčený zo školy potom, čo zaútočil na iné dieťa nožnicami.

Počas záchvatov zúrivosti sa Paulie svojej mame aj učiteľom vyhráža, že ich zabije.  Situácia je natoľko vážna, že chlapec po záchvatoch často prosí svoju mamu, aby ho zabila. Už štyrikrát bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre adolescentov, dvakrát museli zakročiť policajti, aby zavolali sociálnych pracovníkov na pomoc, no ani to však nestačí na to, aby bol Paulie umiestnený v špeciálnej škole, kde by mu dokázali pomôcť.

Caroline sa pýta: „Ak si on nezaslúži pomoc, kto potom? Je to desivé, kedykoľvek sa však z neho môže stať psychopat. Psychopatom chýba akýkoľvek pocit empatie a sú násilnícki. Taký presne je aj Paulie. Nedokáže pochopiť iných ľudí. Ak urýchlene nedostane pomoc od špecialistov, môže sa stať, že niekoho zabije. Je hrozné, že to hovorí matka, som však len realista. Čoskoro nebude môcť so mnou žiť. Vedomie, že bez pomoci by čoskoro mohol urobiť niečo oveľa horšie, než udrieť ma, mi láme srdce. Nie je to jeho chyba. Keď mu poviem, alebo ukážem, čo urobil, pýta sa len ako a prečo. Ak sa niečo nezmení, skončí zamknutý v ústave Broadmoor.

Bojím sa vždy, keď na mňa zaútočí. Držím nožnice a nože pod zámkom, použije však čokoľvek, čo je po ruke, vešiaky, kopačky, stoličky. Bojím sa. Myslela som si, že z toho vyrastie, nemôže však chodiť po svete a biť, koho sa mu zachce. Paulie momentálne nechodí do školy, pretože tá ho nezvláda. Takže si nevydýchnem ani na čas, keď by mal byť v škole, som väzeň.“

Caroline prosím miestne úrady, aby jej pomohli skôr, než bude neskoro. Prvýkrát sa Paulie ocitol na psychiatrickom oddelení, keď mal len dva roky. Tu mu prvýkrát diagnostikovali úzkostnú poruchu, lekári však matke tvrdili, že z toho vyrastie. Nestalo sa tak. Napriek tomu, že Paulie má priemernú inteligenciu, čo sa týka emocionálnej stránky a sociálnych zručností, nachádza sa v spodných dvoch percentách populácie. Autizmus mu diagnostikovali, keď mal štyri roky.

Paulieho vylúčili zo školy potom, čo zlomil učiteľovi palec a vyhrážal sa, že do školy prinesie zbraň a všetkých postrieľa. Caroline dodáva: „Prosil ma, aby som ho zabila. Obrátil dom hore nohami. Televízor rozbil už štyrikrát. Niekedy to vyzerá, ako keby sa niečo v jeho hlave preplo, vyzerá ako šialenec. Znie ako diabol, stáva sa z neho úplne iné dieťa. Jediné, čo chcem, je pomoc. Viem, že všetko je to o peniazoch. Potrebuje špeciálnu pomoc. Bude mi neuveriteľne chýbať, ak pôjde do ústavnej školy, občas však musíte byť krutí, aby ste boli dobrí.“

Hovorca mestskej rady Essexu sa vyjadril, že situáciu chápu a snažia sa zabezpečiť potrebné podmienky na vzdelávanie predtým, než nájdu to najlepšie riešenie. Tvrdí taktiež, že mesto bude rodinu naďalej podporovať, ako bude vedieť. Dúfame, že Pauliemu sa čoskoro dostane potrebnej pomoci.

psych.sk (Petra Sušaninová) ladbible