Ak podobné priťahuje podobné, tak potom sa človek obklopuje vecami, ktoré sú mu blízke a ktoré zároveň hovoria o tom, aký on sám je. Platí to nielen o knihách, ale aj o hudbe, životnom štýle, obľúbených značkách oblečenia a podobne. Na tieto laicky odpozorované zákonitosti najnovšie poukázal aj výskum zameraný práve na čítanie kníh…

Samozrejme, bavíme sa o knihách, ktoré si vyberáte vy sami a pre potešenie, nie o tých, ktoré čítate, lebo skrátka musíte. Najviac o vás odhaľujú knihy, ku ktorým sa radi opakovanie vraciate práve kvôli pôžitku z príbehu. Vedci sa v nedávnom výskume zamerali na ľudí, ktorí majú zo všetkého najradšej detektívky. Ak k nim patríte aj vy, určite ste veľmi zvedaví, čo to znamená…

Milujete tajomstvá, záhady a napätie, ktoré sa dá krájať? Nemusíte byť fanúšikom Sherlocka Holmesa, no ak platí, že na knihách máte najradšej odhaľujúci a šokujúci záver, určite patríte do tejto kategórie ľudí. Tajomstvá vás rýchlo vtiahnu do príbehu, nútia vás premýšľať a špekulovať a ich odhalenie so sebou často prináša prekvapenie.

Keďže pri čítaní tohto žánru viac zapájame svoj mozog, lebo špekulujeme nad vyriešením záhady, máte radi stredne ťažké hádanky, pri ktorých si síce polámete hlavu, no ktoré môžete vyriešiť.

Iste vás tiež veľmi baví, keď na konci zistíte, že vaše predpoklady a domnienky boli správne. Podľa vedcov potešenie z detektívok pramení práve z potvrdzovania či konfrontovania vlastných hypotéz. Od čitateľa tieto knihy vyžadujú väčšie nasadenie a preto je aj jeho prežívanie príbehu intenzívnejšie. Je preto úplne prirodzené, že ak sa čitateľovi jeho tip na vraha potvrdí, zlepší mu to náladu a získa určitú odmenu za svoju námahu. Tieto zistenia vysvetľujú rozšírenú popularitu kriminálnych filmov, seriálov a kníh.

Možno ste aj vy zažili istý pocit znechutenia, keď ste záver knihy uhádli bez väčšieho úsilia. Detektívku ste ohodnotili ako prvoplánovú, málo premyslenú a lacnú. Okrem iného to môže byť prejavom vysokej sebaúcty.

Vedci totiž v nedávnej štúdii odhalili, že pri riešení záhad a tajomstiev zvedavosť a neistota stimulujú intenzívnejšie prežívanie citov a tým pádom aj radosti, ak sa nájde správny vinník. Okrem toho zistili, že aj medzi kvalitou príbehu a sebavedomím existuje istá spojitosť. Respondenti s nízkou sebaúctou nemali radi prekvapenie a viac im vyhovovalo keď vedeli predvídať koniec. Naopak, respondenti s vysokou sebaúctou obľubovali prekvapivé a šokujúce závery, ktoré nemohli predvídať.

Ako je to s vami, chcete to vedieť? Patríte k tým, ktorí keď im niekto rozpráva o novom filme či knihe, priateľa preruší, lebo nechce poznať záver? Ak nie, tak ste pravdepodobne skôr racionálny človek, ktorý pred emóciami uprednostňuje rozum. Ak ste niekoho v takejto situácii už prerušili, ste skôr emocionálnejší typ, ktorý si vie skutočne užiť pôžitok z príbehu.

Ako to je teda s našimi literárnymi voľbami?

Knihy sú do istej miery projektívnym testom, avšak netreba zabúdať na dve veci; naše literárne preferencie sa menia s tým, ako sa sami vyvíjame a posudzovať povahu niekoho len na základe jednej knihy je dosť trúfalé.

Pozri aj: Sexuálne orgie či vražda. Toto je 6 epických scén, ktoré v knihách nájdete, no z filmov boli vynechané

psychologytoday