Nepríjemné to je najmä vtedy, keď je daná informácia nanajvýš potrebná. Je to však celkom prirodzený fenomén, ktorý sa dotýka každého jedného z nás. A prečo zabúdame? Dôvodov je hneď niekoľko a my si dnes povieme o štyroch najhlavnejších. Súvisia s rôznymi štádiami pamäte, ale o tom neskôr…

Zlyhanie pri vyhľadávaní

Poznáte ten pocit, že danú informáciu máte priam na jazyku, no nie a nie si na ňu spomenúť? Alebo tú situáciu, keď si spomeniete, no len na to, že nejaký poznatok ste niekedy vedeli, no už ste naňho zabudli?

Zlyhanie pri vyhľadávaní informácií v pamäti je jedným z najčastejších príčin zabúdania. Dôvod, prečo je to tak, vysvetľuje teória rozpadu. Podľa nej sa málo používané pamäťové stopy postupne rozpadávajú. Tento rozklad urýchľujú aj nové informácie, ktoré tie staré akoby prekryjú. Staré poznatky sa dajú zachrániť opakovaním, no žiaľ, nemôžete si dookola opakovať všetko, čo viete.

Interferencia

Teória interferencie hovorí o tom, že v pamäti ostanú len tie informácie, ktorým prisúdime dostatok pozornosti a subjektívneho významu. Alebo inak, nové poznatky akoby medzi sebou navzájom i so staršími informáciami súťažia o miesto v našej pamäti. Keď sú si informácie podobné, niekedy sa stane, že nové údaje nahradia alebo poškodia tie staré.

Poznáme hneď dva druhy interferencie. Prvá, proaktívna, je taká, keď staré informácie znemožňujú uloženie nových. Druhá, retroaktívna, je v podstate opakom prvej, pretože naučením sa nových poznatkov zabudneme na tie staré.

Zlyhanie pri uložení informácie

Niekedy je problém so zabudnutím celkom prostý – informáciu si nevybavíte, lebo ju v dlhodobej pamäti jednoducho nemáte. Môže za to nesprávne či nedostatočné kódovanie. Preložené do ľudskej reči: informácia neprešla z krátkodobej do dlhodobej pamäte preto, že ste si ju buď nezopakovali, alebo ste jej nevenovali dostatok pozornosti. Tým sa rúca sebaklam väčšiny prokrastinátorov, ktorí si myslia, že im stačí si učivo len raz pozrieť. (Prepáčte.)

Mechanizmy osobnosti

Či si to už uvedomujeme alebo nie, niekedy máme dosť dobrú motiváciu na to, aby sme niektoré informácie zabudli. Môžu to byť spomienky na znepokojujúce udalosti či traumatické zážitky. Tieto bolestné spomienky je lepšie potlačiť či vytesniť, aby nám viac nespôsobovali úzkosť a nejatrili staré rany. Postarajú sa o to obranné mechanizmy osobnosti, ktoré ich odsunú do nevedomia. I keď tento koncept mnohí psychológovia spochybňujú, skúsenosť mnohých ľudí ho podporuje. Niekedy je skrátka lepšie zabudnúť a nič si nepamätať.

Našli ste odpoveď, ktorú ste hľadali? Veríme, že ju tak skoro nezabudnete. Porozumieť týmto mechanizmom je osožné najmä vtedy, keď sa usilujete zlepšiť svoj proces učenia sa a rozšíriť si kapacitu pamäte. Dúfame, že sme vám v tom pomohli.

Pozri aj: Všimli ste, že keď je unavená vaša myseľ, ste unavení aj fyzicky? Toto je zaujímavé vysvetlenie, prečo je to tak

verywellmind