Tak či onak, je viac než nepravdepodobné, že by ste si vybavili tváričku malého, rozkošne vyzerajúceho dievčatka. Žiaľ, aj malé deti sú schopné takého ohavného činu, ako je vražda. Prinášame vám príbeh Mary Bell, 11-ročnej vrahyne malých detí.
Už len to označenie „vrahyňa“ nám k takému malému dievčatku nesedí, že?
Všetko to začalo v lete roku 1968, v obci neďaleko Londýna, kde sa na podlahe opusteného domu našlo bezduché telíčko 4-ročného chlapca. Polícia neobjavila výrazné známky násilia, a preto tento prípad uzavrela ako nehodu. Keď sa niekoľko dní po vražde niekto vlámal do miestnej škôlky, zdemoloval jej zariadenie, na steny napísal detským písmom niekoľko nadávok a vety typu: „Vrah sa ešte vráti,“, polícia to brala ako nechutný žart.
Svoj názor však rýchlo prehodnotila, keďže o niekoľko týždňov objavili v neďalekej priemyselnej oblasti mŕtvolu 3-ročného chlapca. Telo mal dobodané a na bruchu mal zvláštnu ranu, ktorú lekári identifikovali ako vrahov pokus vyryť mu horúcim kovom na kožu písmeno M. Na mieste činu sa napokon našli aj zlomené nožnice, ktoré tieto zranenia spôsobili.
Miestna komunita bola zdrvená a vyvíjala na políciu veľký tlak, aby čím skôr odhalila páchateľa. Keďže miesta činu patrili k miestam, kde sa radi hrávali deti, polícia začala vypočúvať najprv ich. Počas výsluchu si kriminalisti všimli, že 2 z detí sa správajú zvláštne.
Išlo o kamarátky a menovkyne – Normu Bell (13 r.) a Mary Bell (11 r.). Tá prvá ich zaujala tým, že sa správala, akoby bola vraždou nadšená, pretože sa počas výsluchu usmievala a o udalostiach rozprávala veľmi živo. Tá druhá, Mary, reagovala presne opačne – mimoriadne vyhýbavo.
Čím dlhšie trvalo vyšetrovanie, tým viac podozrenia padalo na Mary. Detektívom tvrdila, že v deň, keď jeden z chlapcov zomrel, ho videla ísť na miesto činu s iným 8-ročným chlapcom, ktorý mal v ruke nožnice. Touto výpoveďou na seba strhla pozornosť, najmä keď policajti zistili, že v danom čase bol spomínaný 8-ročný chlapec s rodičmi na letisku, a tiež tým, že spomenula nožnice, aj keď deti nevedeli, čo bolo vražednou zbraňou.
V deň pohrebu spomínaného chlapca si istý policajt všimol Mary, ako pozoruje, ako sa z domu vynáša rakva, zvláštne sa usmieva a šúcha si dlane na znak úspechu. Vyšetrovatelia preto pritlačili na Normu v nádeji, že im do prípadu vnesie viac svetla. Tak sa aj stalo a na základe jej výpovede policajti označili Mary za hlavnú podozrivú. Tá sa však bránila, obvinila kamarátku, že klame, snažila sa na ňu zhodiť vinu a odmietla vypovedať. Usvedčili ju aj výpovede iných detí, ktoré ju počuli spievať si: „Som vrah! Tam som zabíjala!“, a ukazovať smerom k priemyselnej zóne.
Výpovede Mary boli považované za falošné a počas trvania súdneho procesu bola vzatá do väzby. Dozorkyniam v ústave pre mladistvých behal mráz po chrbte, keď ju počuli vravieť: „Rada ubližujem malým tvorom, ktoré sa nevedia brániť…“ Hovorila to s psychopatickým úsmevom na perách. Neskoršie psychiatrické vyšetrenia ju označili za duševne chorú.
Ako celý prípad skončil? Norma bola označená za nevinnú a Mary súd pripísal dvojnásobnú brutálnu vraždu a vlámanie sa do miestnej škôlky. Aj napriek psychologickým posudkom ju súd umiestnil do väzenia, z ktorého bola prepustená po 12 rokoch, ako 23-ročná. Úrady jej zabezpečili anonymitu a umožnili jej tak začať odznova. Neskôr sa jej narodila dcéra, ktorá sa však nikdy nedozvedela o krvavej minulosti svojej matky.
Je zložité nájsť dôvody, prečo Mary Bell ako dieťa vraždila. Jedným možným vysvetlením je postoj jej matky, prostitútky a narkomanky, ktorá, keď sa Mary narodila, povedala: „Odneste odo mňa tú vec!“ a ponúkla ju na adopciu. O niekoľko rokov sa o Mary začala zaujímať jej teta a získala ju späť.
Už v škôlke bola Mary skvelou manipulátorkou, s nenápadnými násilníckymi tendenciami. Tie iste podporili aj ďalšie traumatizujúce zážitky z detstva – bola svedkom toho, ako jej 5-ročný kamarát zomrel pod kolesami autobusu. Predpokladá sa, že ani v pestúnskej rodine s ňou nezaobchádzali dobre a potom, čo sa opäť vrátila k biologickej rodine, ju jej matka vraj nútila k podieľaniu sa na prostitúcii.
Tieto udalosti z Marynho života by mohli čiastočne vysvetliť, prečo dokázala tak chladnokrvne zavraždiť 2 nevinné, malé deti.
owlcation
Nahlásiť chybu v článku