Maroko sa stáva cestovateľskou bombou a hoci ho mnohí objavovali aj po minulé roky, skutočný boom zažíva práve teraz. Orientálny Marakéš, rozprávky Tisíc a jednej noci, dokonalé hory Atlasa, vlny Atlantiku a nekonečná Sahara. Niet divu, že Maroko zažíva svoj moment slávy. Nechajte zatiaľ Marakéš tak a vydajte sa na východ krajiny do miest, kde sa sype zlatý piesok a kde zažijete nezabudnuteľné dobrodružstvá medzi obrovskými dunami Sahary.
Smer Sahara!
Príchod na Saharu je príjemný, pozvoľný a takmer sa ani nenazdáte a odrazu je okolo vás prázdnota. Pri ceste z Fezu prekročíte Stredný Atlas so svojimi cédrovými lesmi s makakmi a z opačnej strany, z Ouarzazate sa zase musíte prebiť hlinenými oázami, kasbami či malými dedinkami. Keď sa krajina začne vystierať, pribudnú kamene, tak Sahara klope na dvere.
Tou pomyselnou bránou do púšte je mesto Erfoud. Leží na zabudnutých obchodných cestách, ktoré zavial piesok aj prach a jeho dnešnú dušu mu vdýchli francúzski legionári, podobne ako mnohým miestam naokolo. Francúzi kedysi ovládali nielen Maroko, ale aj susedné Alžírsko a tak viaceré mestá vznikali ako ich posádky.
Brána do púšte
Mesto Erfoud sa nemôže porovnávať ani s Marakéšom ani s Fezom, no aj napriek tomu má v sebe akými príťažlivý magnet. Klasik by povedal že v ňom nič nie je, ale to nič sa premení na lenivú atmosféru, ktorá je tak podmanivá, že si ju začnete vychutnávať sediac v čajovniach s presladeným mätovým čajom. To, že je púšť za mestom cítite, pretože v lete je tu pokojne cez 45 stupňov a zo Sahary sem fúka horúci, suchý, nepríjemný vánok.
Hranaté minarety mešít sa dvíhajú nad domami a vždy keď je modlitba sa okolo nich zvíri prach. Najživšie je na miestnom trhovisku. Ukrýva sa za ošarpanými stenami z ktorých opadáva farba. Vždy na konci leta sem miestni prinášajú zber svojich datlí a trhovisko praská vo švíkoch. Vedeli ste, že datle majú niekoľko desiatok druhov? Tu môžete ochutnať, zistiť v čom sú rozdiely a nadchnúť sa. Večer sa na ulicu vyložia plastové stoličky a z malých podnikov rozvoniava grilované kura či polievka harrira.
Sadneme si na ulicu, dvihne sa vietor a o chvíľku lieta všetko čo nie je priviazané. Prichádza piesočná búrka! Domáci zalezú do podnikov a mestom sa preženie temnota vyplnená miliardou pieskových zrniek. Trvá to chvíľku, pár minút, no pieskové zrnká sú všade. Dokonalá brána do púšte.
Lákavý svet Sahary
Sahara je neskutočný svet. Je tak drsný a lákavý zároveň, že poznačila mnohých dobrodruhov počas stáročí. Akoby bola vlastným kontinentom a nerešpektovala pravidlá civilizácií, pretože sama vytvárala pravidlá prežitia. Nie každý dokázal žiť s pieskom, dunami, minimom vody a neustálym nebezpečenstvom. Dnes má Sahara obdivuhodnú rozlohu 9 269 000 kilometrov štvorcových, no je živá a tak sa neustále rozširuje.
Za Erfoudom začína Sahara. Ešte nie tá krásna, romantická, posiata zlatými dunami, pod ktorými kráčajú ťavy, ale Sahara tu predstavuje hamadu. Kamenistú rovinu plnú prachu. Sahara má totiž niekoľko typov krajiny a Erg, teda pieskové duny, predstavujú len zlomok púšte. Džípy s náhonom 4×4 tu vyjazdili koľaje, ale každou piesočnou búrkou sa stratia. Normálne, bežné autá tu začínajú mať problém a tak sa začína dobrodružstvo.
Pod zlatými dunami
Ak hľadáte najkrajší kúsok marockej Sahary, tak ho nájdete pri dedinke Merzouga v oblasti zvanej Erg Chebbi. Odrazu sa z ničoho nič vynoria okázalé duny vysoké niekoľko desiatok metrov. Zakryli celý horizont a nikdy predtým a zrejme ani potom už človek neuvidí takú horu piesku. Viete si predstaviť niečo štýlovejšie ako dopraviť sa hore na duny priamo na ťave?
Najväčšiu atmosféru má sadnúť si na ťavu ešte za tmy, tesne pred východom slnka a nechať sa doviezť v malej karavane až na vrchol. Nad hlavou svietia hviezdy, podľa ktorých sa kedysi orientovalo a všade je ticho. Dokonalé ticho. Sadnete si hore do chladného piesku a čakáte. Polhodinku, možno viac, ale čas je nepodstatný ako to, koľko piesku je naokolo vás. Konečne je tu! Objaví sa kúsok zobúdzajúceho sa slnka a začne osvetľovať krajinu. Duny dostanú tiene, ťavy sa začnú viac mrviť a odrazu je teplo. Tu hore na dunách pochopíte aká je Sahara očarujúca a tu sa do kopy piesku zamilujete. Doma to nebudú chápať, pretože tí tu nikdy neboli.
Sahara plná života
Sahara je piesok, ale ak myslíte, že tu nie je život, veľmi sa mýlite. Nepočítame len potulujúce sa ťavy, ale život tu nájdete v malých dedinkách či oázach. Žijú tu berberské, nomádske rodiny a mnohé žijú veľmi jednoducho. V krajine vidno niekoľko stanov. Auto zastaví a tak opatrne prichádzame bližšie. „Salám alejkum,“ ozve sa a „pán stanu“ nás víta stiskom ruky. Ani sa nepýta kto sme, čo sme a už naznačuje, aby sme si u neho sadli a rozkáže priniesť čaj.
Pohostinnosť majú títo ľudia v génoch. Oni o nej nehovoria, oni ňou žijú. Silný, no presladený čaj končí v malých pohárikoch a horúca tekutina tak neskutočne osvieži v horúcom dni. Abdul sedí, rozpráva, popíja čaj a jeho žena zatiaľ dáva dokopy prázdne bandasky, ktoré uväzuje na osla, s ktorým sa deti poberú k studni s vodou. Sahara vodu má, len treba kvôli nej niekedy šliapať. Rodina žije v stane, ktorý si berú zo sebou keď odchádzajú. Sú nomádi, hľadajú vodu a hoci sú paradoxne na Sahare, tak pravdou je, že Merzouga tú vodu má a tak môžu pásť svoje stáda kôz. Neskôr sa presunú medzi pahorky stredného Atlasu. Nomádi sa zo Sahary ešte nestratili.
S africkými tónmi
Dedinka menom Chamília je inou, než všetky ostatné saharské miesta. Kým inde by sme našli najmä arabské či berberské tváre, tu v Chamílii dominujú tváre čiernych Afričanov. To preto je Chamília unikátom. Dnešní obyvatelia sú totiž potomkovia niekdajších otrokov, ktorí mali svoje korene v Sudáne či v Mali. Okovy otroctva sa stratili, ale ľudia zostali. V krvi majú hudbu a tak je Chamília vyhlásené miesto, kde viete ochutnať ako znie tradičná muzika Gnaoua.
Deti sa naháňajú na bicykloch a tí najmenší sedia natlačení v maličkej škole hneď vedľa miestnosti s muzikantmi. Tí na seba hodili biele rúcha, vzali nástroje a spustili koncert, z ktorého mám zimomriavky. Dnu preniká len kúsok svetla a africká rytmická hudba sa odráža od hlinených stien. Uff, toto stojí za to, hoci človek vie, že dnes je to turistický biznis. Niektoré veci však treba zažiť.
Oáza pod palmami
V neďalekej oáze sa nad svojimi políčkami krčí niekoľko ľudí. Kanálikmi tečie voda a pod košatými palmami je príjemný chládok, hoci vonku pečie. Každá rodina v okolí má políčko a je presný rozpis na to, kto si kedy vyleje vodu k sebe, aby všetko fungovalo. Datle, zemiaky, fazuľa, okra či bylinky. Všetko tu vyrastie a keď sa dospelí nepozerajú, deti naskáču do kanála a oblievajú sa vodou.
Na konci oázy stojí studňa a pri nej hŕstka dievčat. Sú hanblivé, ukrývajú svoje tváre zahaľujúc sa do šatky tak, aby im bolo vidieť len krásne tmavé oči. Sú hlboké ako studňa, odkiaľ berú vodu a oni to dobre vedia. Keď sa bandasky naplnia vyrazia k nízkym domom. Tak ako včera, dnes a ako po zvyšok života.
Milión hviezdičkový hotel
Chcete zážitok na celý život? Prespite na Sahare! Nič nie je jednoduchšie. Pre tých komfortnejších sa dá prespať v jednom z rezortov, prípadne sa s hotelom viete dohodnúť, či vás nevpustia na strechu a prespíte tam, ale spať v pieskových dunách? Vezmite si spacká, niečo čím sa prikryjete, pretože bude v noci chladno a zaspávate v milión hviezdičkovom hoteli, ako Saharu niekedy prezývajú. Tie hviezdy žiaria tak jasno, že sa vám nechce spať, ale ono to je aj vzrušením a splneným snom. Ráno sa prebudíte a prvé, čo uvidíte je nekonečnosť vpísaná do piesku.
Viac mojich článkov nájdete na webe Street Food Hunters.
Nahlásiť chybu v článku