Americký spisovateľ a komik sa preslávil najmä dielami Dobrodružstvá Toma Sawyera a Dobrodružstvá Huckleberryho Finna. Mal však zvláštnu záľubu, hovoril si „zberateľ mladých dievčat“. V roku 1908 dokonca založil aj Aquarium klub, ktorého členmi bolo 13 dievčat mladších ako 16 rokov a on.

Hovoril im skaláre

Svoju zbierku „založil“ Twain pomerne neskoro, v tom čase mal už 72 rokov. Túžil však po vnúčatách a potreboval spoločnosť. Práve vtedy totiž prišiel o manželku aj o dcéry. V roku 1908 navštívil Bermudy, kde videl skaláre a zdali sa mu skutočne krásne. Práve preto hovoril svojim dievčatám skaláre a klub pomenoval Aquarium. Dievčatá dokonca museli nosiť ozdoby s touto rybičkou. Jeho sekretárka Isabel Lyon, ktorá mu niekedy pomáhala zorganizovať stretnutie s dievčatami tvrdila, že Twain sa šiel zblázniť, keď sa na obzore objavil nový pár štíhlych nôh. Navyše, ak malo dievča vo vlasoch mašľu, viac nepotreboval.

Bol ich otrokom

Twain to nemal ľahké, v priebehu posledných rokov svojho života videl umierať svoje milované dcéry Susy a Jean, aj svoju manželku Oliviu. Upadol do hlbokých depresií a štyri roky po manželkinej smrti napísal: „Som vo veku, kedy by som mal byť dedkom, vnúčatá mi však chýbajú. Moje srdce patrí im a som ich otrokom. Ak mám vnúčatá, som najbohatším človekom na svete. Svoje vnúčatá si vyberám, aj keď by ich starí rodičia mali prijímať tak, ako sú, dobré, zlé či iné. Zdá sa, že som zberateľ. Zbieram domácich miláčikov, dievčatá vo veku od 10 do 16 rokov, dievčatá pekné, naivné a nevinné, život ich ešte nestihol poškvrniť a spôsobiť im bolesť.“

Ústava

Každý klub predsa musí mať pravidlá, preto spísal Twain pre ten svoj ústavu. V nej napríklad stálo, že dievčatá musia mať mašle a odznaky so skalármi a nikto, kto už vyrástol zo školského veku, do jeho klubu nesmie. Portréty dievčat mal vyvesené na stene vo svojom sídle v Reddingu a nesmel tam pribudnúť nikto, kto nebol členom klubu. Požadoval, aby ho dievčatá oslovovali „Admirál“ a písali mu listy najmenej raz za tri mesiace. Ak niekto nepísal dostatočne často, bol z klubu vyhostený. Samozrejme Twain im na listy odpisoval. Po jednej z návštev napríklad 11 ročnej Dorothy Quick napísal: „Išiel som spať hneď, ako si odišla. Nič už potom nemalo zmysel, slnko zrazu zmizlo. Ako mám bez teba žiť ďalej?“

Špeciálna miestnosť

V Reddingu Twain plánoval prerobiť miestnosť na biliard špeciálne pre dievčatá v prípade, že by ho prišli navštíviť. V miestnosti boli dve postele, jedna pre dievča a jedna pre jej matku, aby mali pohodlie. V roku 1908 sa však presťahoval do domu v Connecticute, ktorý pomenoval „Domov nevinnosti“.

Rodičia boli nadšení

Aj keď by ste si možno mysleli opak, väčšina dievčat pochádzala zo zámožných rodín a rodičia mali skutočnú radosť, že im spisovateľ venuje toľko pozornosti. Bola to pre nich česť. Menej nadšená bola jeho jediná dcéra Clara, ktorá ostala nažive. Dokonca mu nedovolila, aby si listy, ktoré si s dievčatami vymieňal, odkladal.

Twainove lásky

Aj keď dievčatá zbožňoval, nestrpel, ak s ním niektorá flirtovala. Vymieňal si listy napríklad s 15 ročnou Gertrude Natkin, všimol si však, že k nemu začína zrejme niečo cítiť, rýchlo preto korešpondenciu ukončil. Pokiaľ išlo o romantické vzťahy, zaujímal sa o ženy s primeranejším vekom, im sa však venoval málokedy. Ku koncu života ho však prestávali zaujímať aj jeho skaláre. Tvrdil, že rastú a dospievajú príliš rýchlo a on nechce počúvať o ich nápadníkoch.

Mark Twain zomrel 21. apríla v roku 1910 na infarkt.

Pozri aj: „Päťdesiat odtieňov sivej“ v realite: Ako funguje myseľ skutočných sadistov?

ranker