Falošné spomienky dokážu nepekne zaskočiť. No ako by ste si vysvetlili, že si spomínate na niečo, čo sa nestalo? A môžu mať viacerí ľudia podobné skúsenosti? Alebo si kolektívne spomenúť na udalosť, ktorá nikdy nenastala? Ak sa to stalo aj vám, pravdepodobne ste sa stali obeťou Mandelovho efektu…

Mandelov efekt je novodobý, no v poslednom období veľmi populárny pojem. Prvýkrát ho opísala bloggerka Fiona Broome. Počas festivalu Dragon Con zažila falošnú spomienku. Dokonca niektorí ľudia si taktiež spomínali na to isté, hoci sa to v skutočnosti nestalo. Ide o paralelné svety?

Fiona si spomínala na smrť Nelsona Mandelu, ktorý podľa nej zomrel v roku 1980 vo väzení. Vedela si vybaviť spomienku na jeho pohreb, smútok v Severnej Afrike, emócie, ktoré prežívali ľudia. A potom zistila, že Nelson Mandela stále žije. Zomrel až v roku 2013 vo svojom dome v Johannesburgu. Fiona tento jav nazvala Mandelov efekt. Nie je až taký zriedkavý, ako by sa zdalo. Ľudia si „spomínajú“ na alternatívne konce epizód, či situácie, ktoré sa nestali. Existujú paralelné svety? Dostávame sa do iných dimenzií, v ktorých fungujeme?

Môžete byť na sto percent presvedčení, že ste kúpili chlieb. Viete si vybaviť cestu do obchodu, aj to, ako ste ho položili do nákupného košíka. Prečo ho teda neviete vôbec nájsť? Patríte na psychiatriu? Každopádne Mandelov efekt je lahôdkou pre konšpirátorov. Otvára im netušené možnosti…..

Vedci majú na tento efekt rôzne vysvetlenia. Niektorí sa domnievajú, že veľká skupina jedincov (ktorí nie sú nijako prepojení), vytvára kolektívne vedomie. Jedinec, ktorý si vybaví „falošnú spomienku“ tak jednoducho čerpá z tohto kolektívneho vedomia. Niektorí ľudia sú však toho názoru, že osud celého ľudstva je vopred naprogramovaný, riadený skupinou oligarchov, ktorí si vopred „zaplatia“ predpísaný scenár. No niekedy predsa len nastane chyba v programe…

Možno má však Mendelov efekt aj oveľa jednoduchšie vysvetlenie. Pamätáte sa na hru na „telefón?“ Navzájom sme si šepkali do ucha nejakú vetu, z ktorej na záver vyšla úplná schomonelina. Je možné, že by sa nám v hlave „poplietli“ spomienky? Alebo naozaj existujú paralelné svety, či alternatívny vesmír, v ktorom si vyberáme z vopred naprogramovaných možností? Keby to tak bolo naozaj, neboli by sme ďaleko od Matrixu.

Čo je pravda a čo je skutočnosť, to však necháme na posúdenie každého jedného z vás…

psych.sk (Michaela), learning-mind