V porovnaní s veľkosťou okolitých štátov je Ekvádor naozaj malý, ale až keď ste v ňom si uvedomíte, že táto hoci malá krajina, má naozaj všetko. Okrem púšte ponúka turistovi čokoľvek z oblasti prírodných krás, na malom kúsku teritória skrýva mnoho typov krajiny, a preto je to jedna z najkomplexnejších a zároveň najmenších krajín na latinskoamerickom kontinente.
Ako je Slovensko rozdelené na západ, stred a východ, Ekvádor je podobne rozdelený na štyri nasledujúce regióny: pobrežie, Andy, Amazónia a Galapágy. Každý z regiónov má svoj vlastný typ podnebia, počasia, či teploty. Keď na pláži v Puerto López máte krásnych 35°C a pražíte sa na rovníkovom slniečku na pláži, v ten istý čas v historickom meste Ibarra chodia ľudia naobliekaní až po uši s teplotou okolo 8°C a zároveň vo vnútri Amazonského pralesa chodia Indiáni z kmeňa Huaorani polonahí, pretože v miestnej vlhkosti a s 25°C im je naozaj horko.
Každý región sa takisto pochopiteľne líši svojim miestnym obyvateľstvom, ktoré je typické len pre tú-ktorú oblasť. Podobne ako v Brazílii, Venezuele, Kolumbii, Paname, či ďalších krajinách z oblasti, ekvádorské obyvateľstvo je naozaj rôznorodé a farba pleti sa pohybuje od bledej až po tmavú či úplne čiernu. Dôvodom je prisťahovalectvo a migrácia obyvateľstva z Európy a Afriky pred niekoľkými desaťročiami a storočiami.
Ekvádor má štyri regióny a 24 provincií. Keď región je v našom ponímaní ako oblasť, provincia je niečo ako kraj. Každý región má svoje vlastné obyvateľstvo, ale ešte aj v rámci provincií sa obyvatelia líšia svojimi špecifickými črtami (farba pleti, zvyky, tradície, obyčaje).
Prvým regiónom je pobrežná časť. Jej súčasťou sú dve provincie, ktoré predstavujú najväčší kontrast vo farbe pleti obyvateľstva. Zatiaľ čo vyššie položená provincia Esmeraldas je územím afro-ekvádorského obyvateľstva a cítite sa tam ako niekde v strednej Afrike, hneď susediaca provincia Manabí je domovom najviac bieleho obyvateľstva a budete mať pocit, že ste niekde v Španielsku alebo Taliansku. Učebnicový príklad spolužitia totálne odlišných obyvateľov. Ľudia v tomto regióne sa pracovne živia hlavne rybolovom a zábavne sa živia oslavami, party, bezstarostným životom a celoročne sa radujú na krásnych plážach.
Druhým regiónom je Andská časť, pretože od severných hraníc s Kolumbiou až po južné hranice s Peru, prechádzajú Ekvádorom známe Andy. Táto andská oblasť je známa svojou konzervatívnosťou. Keď na pobreží sú obyvatelia otvorení, tu zas sú uzavretí a tradiční. Provincia Azuay s hlavným mestom Cuenca je najkonzervatívnejšia časť krajiny a o meste sa hovorí ako o najeurópskejšom, najčistejšom a zároveň najpobožnejšom.
Ľudia sú veľmi nábožensky založení a na každom rohu stojí iný kostol. Keď si však získate sympatie miestnych ľudí, pocítite to na ich bezpodmienečnej a dobrosrdečnej pohostinnosti a radosti. Andské obyvateľstvo nedá dopustiť na svoje tradície, či už v rámci rodiny, zvykov, módy alebo tradičných festivalov. Obyvateľstvo je väčšinou snedej farby a nižšieho vzrastu, s typickými črtami na tvári a očiach. Živia sa predajom svojich výrobkov či pestovaním horských plodín.
Tretím regiónom je amazonská časť, ktorá v sebe združuje 6 provincií. Je to najzápadnejšia časť Amazonského pralesa na ekvádorskom území. Región je obývaný z veľkej časti početnými indiánskymi kmeňmi a komunitami. Provincie s najvýraznejším výskytom Indiánov sú Napo, Orellana a Pastaza. Všetci Indiáni sú si navzájom podobní, ale zároveň úplne odlišní.
Líšia sa názvom kmeňa, charakteristickými črtami, vlastným indiánskym jazykom, štýlom obliekania, miestom výskytu, zvykmi a tradíciami, správaním a mierou socializácie. Svoj bežný deň prežívajú priamo vo svojej indiánskej osade so svojou početnou rodinou, deti sa hrajú v pralese, muži lovia zver a zháňajú potravu v pralese a ženy sa starajú o deti a domov. V súčasnosti sa už čoraz viac dostáva do popredia trend, že Indiáni schádzajú do okolitých miest, uchádzajú sa o prácu, a potom tam pracujú ako bežní Ekvádorčania z iných regiónov.
Suma sumárum. Plážoví chalani so surfami pod pazuchou sa menia na andské starenky s klobúkmi na hlavách a tie striedajú polonahí Indiáni z divokej džungle.
Štvrtým regiónom sú samotné Galapágy. Ľuďom na Galapágoch plynie život iným tempom kvôli ostrovnej izolácii a ostrovnému štýlu života. Ako to už na ostrovoch poznáme, každý tam má svoj čas, nikto sa nikam neponáhľa, všetci sa navzájom poznajú a tešia sa spoločne z krásneho tropického života. Každý deň je v podstate stereotypom, pretože chodia do tej istej práce a po práci musia robiť činnosti, ktoré sa stále opakujú, keďže na ostrovoch nie je veľa vecí, ktoré by sa dali robiť, takže človek tam žijúci ich veľmi rýchlo vyčerpá a potom to robí stále dokola – kúpanie, opaľovanie na pláži, obdivovanie zvierat, plavba po mori, prechádzky.
Aby toho nebolo málo, každý región má svoju vlastnú typickú gastronómiu a kuchyňu. Na Galapágoch a na pobreží sú pochopiteľne najviac konzumované morské plody, v Andách sú to najmä pestované plodiny ako kukurica, zemiaky, strukoviny, či morské prasiatka a v pralese vám Indiáni pripravia jednoduché jedlá získané priamo z džungle a sem-tam sa vám môže stať, že namiesto chrumiek dostanete v miske opražené kráľovné tropických mravcov. Ekvádor je skrátka stelesnením rôznorodosti a odlišnosti, ale práve v tom tkvie jeho krása.
Nahlásiť chybu v článku