Aj dnes sa postoje ľudí líšia a často nie sú príliš priateľské. V minulosti však boli ľudia z LGBT komunity odmietaní, ba dokonca zabíjaní. Aj keď v modernom svete si získavajú čoraz väčší rešpekt, násilie je stále aktuálnou témou. Dlhodobé výskumy ukazujú, že každý týždeň je zabitý minimálne jeden člen spomínanej komunity. Takéto násilie nie je možné tolerovať.

Dnešné násilie sa však nedá porovnať s tým, akému museli čeliť v minulosti. Na „liečbu“ homosexuality sa využívali nesmierne kruté praktiky, medzi nimi napríklad kastrácia.

Terapia šokom

Ak bol v 70. rokoch niekto homosexuál, bol označený za psychicky chorého. Aj keď bola homosexualita ako mentálne ochorenie deklasifikovaná, mnoho ľudí inej orientácie verilo, že sú chorí. Verili nálepke, ktorá im neprávom prischla, hľadali preto pomoc. Niektorým lekári odporúčali terapiu šokom. Homosexuálom prezentovali obrázky a ak v nich niektorý nevhodný vyvolal sexuálne vzrušenie, utŕžili šok.

Išlo o akési podmieňovanie, keď si jedinec mal prepojiť vzrušenie s bolesťou, mozog si teda už viac nespájal podnet s potešením. Šoky sa však nedávali do tela, ale do genitálií a existovali dokonca prístroje určené na domáce šokové terapie.

Kastrácia

Vráťme sa do roku 1940. To boli zrejme najhoršie časy pre členov LGBT. Ak sa o niekom zistilo, že je homosexuál, čakalo ho hrozné utrpenie, ak nie rovno smrť. Často samotná rodina poslala ináč orientovaného člena rodiny do psychiatrickej liečebne. Keďže bola homosexualita považovaná za chorobu, jedinec nemal na výber, len sa podrobiť liečbe. Niektoré praktiky však boli skutočne desivé. Často sa využívala napríklad kastrácia. Využívali ju aj nacisti na homosexuáloch odsúdených na práce v koncentračnom tábore – tí sa často nechali kastrovať výmenou za sľub skrátenia trestu.

Lieky

Aj keď sa zdá, že snaha liečiť homosexualitu je hudbou minulosti, zariadenia, ktoré sa jej venujú, existujú aj dnes. Tento rok sa fotografke Paole Paredes podarilo dostať do jednej z takýchto liečební v Ekvádore a nafotiť sériu fotografií. Pacienti boli nútení podrobovať sa sadistickým metódam, vrátane užívania drog a liekov. Klinika vystupovala ako centrum na liečbu závislostí, v skutočnosti však pacienti dostávali koktaily liekov, ktoré spôsobujú nesmiernu bolesť. Opäť ide o podmieňovanie, kedy sa nevhodný podnet prepojí s bolesťou.

Chemická kastrácia

Na zníženie libida a sexuálnej aktivity sa využívala chemická kastrácia. Využívala sa ako súčasť konverznej terapie, ktorej súčasťou bolo vpichnutie anafrodiziák. V niektorých štátoch sa využíva dodnes a výmenou za skrátenie trestu ju podstupujú násilníci a pedofilovia. V niektorých prípadoch o ňu žiadajú aj samotní členovia LGBT, v prípade, ak sa nedokážu zmieriť so svojimi pocitmi.

Hypnóza

Či už sa využije na zbavenie sa závislosti od cigariet, či pre zábavu publika, je to mocný nástroj, ktorý netreba podceňovať. Je totiž možné hypnózu zneužiť. Na liečbu homosexuality bola využívaná desaťročia. Niektoré štúdie dokazujú, že do istej miery je hypnóza dokonca účinná. V roku 1960 sa pomocou nej snažilo zmeniť svoju orientáciu 15 homosexuálov, väčšina z nich údajne dosiahla značný pokrok. To však neznamená vyliečenie, ale to, že jedinci prejavovali menší záujem o sexuálnu aktivitu.

Konverzná terapia

Niektorí preferujú pomenovanie psychoanalýza. Využívali ju napríklad psychológovia Elizabeth Moberly a Joseph Nicolosi. Nicolosi tvrdil, že homosexualita je problém rodovej identity. Viedol vlastnú organizáciu, ktorej cieľom bolo zmeniť homosexuálne preferencie na heterosexuálne, a to aj použitím krutých metód. Práve tie ho napokon pripravili o možnosť vykonávať psychologickú prax.

Vizualizácia

Termín vizualizácia možno neznie tak strašne. V roku 2011 však študent MIT, Samuel Brinton, odhalil hrôzy tejto metódy, ktorá sa využíva dodnes. Sam žil vo veľmi náboženskej a konzervatívnej rodine a keď jeho otec zistil, že má homosexuálne myšlienky, zbil ho a pirnútil ho ísť do nemocnice. Sam teda súhlasil s terapiou.

Prvá terapia spočívala vo vymývaní mozgu, v rámci ktorého mu terapeut neustále opakoval: „Chcem, aby si vedel, že si gay a gayovia majú AIDS.“ Potom mu povedal, že vláda zabila všetkých ostatných gayov. Sam je posledný a už si po neho idú. Ukazoval mu popri tom desivé zábery mužov zomierajúcich na AIDS. Samozrejme to ovplyvnilo Samovu psychiku. Po „terapii“ sa niekoľkokrát pokúsil o samovraždu. Našťastie sa mu to nepodarilo.

Lobotómia

Tá zahŕňa porušenie prefrontálneho laloku mozgu. Vykonávala sa na redukciu dopadu psychického ochorenia na jedinca. A byť členom LGBT bolo považované za psychické ochorenie. Lobotómia bola vo väčšina krajín už úplne zakázaná, v roku 1981 sa však ešte vykonávala vo veľkom. Vykonávala sa napríklad lobotómia kúskom ľadu. Do lebky sa vyvŕtal malý otvor a odstránil sa kúsok mozgovej hmoty, a to kúskom ľadu.

Spirituálny prístup

Mnoho náboženstiev vníma homosexualitu ako tabu. Veria, že je to niečo neprirodzené a proti božiemu zámeru. Čo je na tom šokujúce? Ide v podstate o vymývanie mozgu a podujal sa na to nejeden rodič, ktorý zistil, že jeho dieťa je gay. V niektorých prípadoch veria, že ide o dielo satana, zamykajú ľudí do miestnosti a nútia ich modliť sa niekoľko hodín či dní  nepretržite. Táto prax je bežná najmä v Rusku, kde rodičia nútia deti navštevovať špeciálnu inštitúciu. Tam ich zalejú svätenou vodou a nútia ich recitovať modlitby.

Objektifikovanie žien

Zízanie na ženu, ktorá kráča po ulici, či sledovanie porna. Objektifikovanie a sexualizácia žien sa deje na dennom poriadku. A niekoľko terapeutov sa zameriava práve na toto. Nabádajú LGBT pacientov, aby zo žien urobili objekt. Napríklad ruský psychoterapeut Yan Goland dáva svojim pacientom časopisy a púšťa im pornografiu práve za týmto účelom.

Pozri aj: Muž si vypočul telefonát svojho syna a dozvedel sa, že je gay. Napísal mu list, ktorý mnohých dojal, no iných pobúril

listverse