Jednou z takých metód je aj lobotómia. Podstúpilo ju množstvo ľudí, od malých detí, spevákov, až po významných politikov v snahe zbaviť sa psychických ochorení a iných neduhov. Zákrok lekári vykonávali napriek tomu, že nemali predstavu o tom, čo vlastne lobotómia spôsobuje, aký má vplyv na pamäť, inteligenciu a iné aspekty zdravia pacienta. Aj keď sa niekedy zdalo, že pomáha, opak bol pravdou a následky boli desivé.

Rosemary Kennedy

V čase, keď sa Rosemary Kennedy narodila, svet ešte celkom nerozumel poruchám učenia či  dyslexii. Rodičia a okolie ju vnímali len ako problémové dieťa, ktoré nebolo schopné učiť sa. Jej IQ sa pohybovalo medzi 60 až 70 bodmi a v písaní a čítaní nikdy neprekonala úroveň štvrtáka. Bratia ju popisovali ako milovanú a milujúcu osobu, občas však trpela záchvatmi zúrivosti. Keď mala Rosemary 23 rokov, jej otec sa rozhodol, že bude najlepšie, ak podstúpi lobotómiu. Bál sa totiž, že dcéra zahanbí jeho rodinu a zmarí jeho politické šance.

V novembri v roku 1941 napokon podstúpila lobotómiu čelného laloku, následkom ktorej jej ľavá strana tela ochrnula. Rodina ju umiestnila do ústavu, v ktorom sa musela nanovo učiť aj základné činnosti, ako napríklad umývanie zubov. Rosemary viac nespoznávala svoju rodinu, prestala rozprávať a stala sa z nej doslova troska.

Rose Williams

Napriek tomu, že Rose trpela schizofréniou, jej brat Tennessee Williams ju popísal ako milujúcu a dobrosrdečnú osobu. V roku 1943 sa jej stav zhoršil a manické epizódy boli čoraz častejšie a intenzívnejšie. Rozhodla sa teda podstúpiť lobotómiu. Predtým ju trápili záchvaty mánie, po zákroku z nej však ostala len bábka.

Prípad H.M.

Keď mal chlapec známy len ako H.M. len 15 rokov, zrazil ho cyklista a praskla mu lebka. Stratil kontrolu nad svojimi črevami a trpel záchvatmi. Rozhodol sa vyhľadať doktora Williama Scovilla. Ten mal údajne vykonávať lobotómiu, ktorá poškodila tkanivo v menšej miere a jedinec si zachoval pôvodnú osobnosť. Lekár vyvŕtal mladíkovi do lebky nad oboma očami otvory veľké približne ako vrchnák a odobral časti mozgu. H.M. potom trpel už len dvoma záchvatmi ročne a IQ mu poskočilo dokonca vyššie, nedokázal si však vytvárať nové spomienky. Zmenilo sa aj jeho vnímanie času a tvrdil napríklad, že deň trvá len 15 minút. Musel sa presťahovať späť k rodičom, dožil sa však 82 rokov.

Alys Robi

Aj táto speváčka, ktorú Kanada kedysi zbožňovala, utrpela autonehodu, ktorá ju psychicky navždy poznačila. Alys začala trpieť prudkými výkyvmi nálady. Napriek jej nesúhlasu jej v ústave, kde bola umiestnená, vykonali lobotómiu. O päť rokov neskôr bola z ústavu prepustená a ide o jeden z mála prípadov, kedy lobotómia človeka nezničila. Alys dokonca tvrdila, že jej pomohla vrátiť sa späť do života.

Ellen Ionesco

Ellen Ionesco bola údajne prvou ženou, ktorá podstúpila transorbitálnu lobotómiu, čo znamená, že jej do mozgu zasiahli pomocou kúska ľadu cez horné očné viečka. Ellenine dcéry tvrdili, že trpela samovražednými sklonmi, no okamžite po zákroku všetko ustalo. Zdá sa, že aj tejto žene lobotómia pomohla, pretože sa dožila úctyhodného veku 88 rokov a jediným problémom bolo, že si nedokázala spomenúť na lekára, ktorý jej zákrok urobil.

Anita McGee

Anita podstúpila zákrok kvôli popôrodnej depresii. Táto žena však nemala toľko šťastia, ako tie dve pred ňou. Do konca života musela žiť v ústave a nedokázala sa o seba postarať.

Josef Hassid

Josef patril medzi najnadanejších poľských hudobníkov 20. storočia, problémom však boli jeho výkyvy nálad, v rámci ktorých sa buď úplne utiahol alebo zúril natoľko, že si rozbíjal husle. Po mnohých vyšetreniach mu diagnostikovali schizofréniu a podstúpil elektrokonvulzívnu liečbu. Na nejaký čas to pomohlo, o osem rokov neskôr však podstúpil lobotómiu. Na jej následky však umrel, keďže do tela sa mu dostala infekcia a mozog napadla meningitída.

Dave Rubinstein

Frontman punkovej kapely 80. rokov Reagan Youth, Dave Rubinstein, bol závislý od heroínu a jedného dňa sa dostal s dílerom do potýčky. Ten mu uštedril niekoľko rán bejzbalovou pálkou. Dave upadol do kómy a lekári si mysleli, že jeho jedinou nádejou je lobotómia. Jeho stav sa technicky zlepšil, no už nikdy nebol tým, kým predtým. Vzdal sa svojej kapely a úplne prepadol závislosti. Keď sériový vrah Joel Rifkin zabil jeho priateľku, spáchal samovraždu.

Patricia Moen

Patricia bola 13 rokov vydatá za svojho muža, keď začala zo dňa na deň neovládateľne plakať. Vyjadrila sa, že sa psychicky necíti dobre, dokonca sa pokúsila o samovraždu. Doktor Freeman jej odporučil lobotómiu. Po nej Paricia tvrdila, že sa cíti slobodnejšie, môže sa vrátiť domov a venovať sa vareniu a nakupovaniu.

Genevieve Pilarski

Genevieve sa do ústavu dostala z neuveriteľného dôvodu, nepohodla sa s rodičmi na tom, kam by mala ísť študovať. Keď ju na psychiatriu v roku 1944 prijímali, lekár do jej spisu uviedol, že je priateľská, tichá, čistotná a spolupracuje. Napriek tomu ju však neprepustil. Kým bola na oddelení, personál ju niekoľkokrát donútil podstúpiť hydroterapiu a do roku 1953 podstúpila 187 terapií elektrošokom. V roku 1955 ju donútili podstúpiť lobotómiu, po ktorej ostala úplne nesamostatná. Ďalších 45 rokov musela stráviť v ústave, až do roku 1998, kedy vo veku 79 rokov zomrela.

Je zarážajúce, koľko lobotómií bolo vykonaných napriek tomu, že vo väčšine prípadov napáchala viac nenapraviteľných škôd, ako dobra.

Pozri aj: Lobotómia: Jeden z najbrutálneších liečebných zákrokov a šialenstvo, ktoré bolo páchané na ľuďoch

ranker