Blízky Východ je často vnímaný ako sud s pušným prachom, ktorý tu tlie už od nepamäti. Sem tam sa jeho rozbuška chytí, vybuchne a región spadne do ničivej vojne. Niečo podobné zažil Libanon už viackrát a vedel by so vojne rozprávať, no chuť do života je väčšia a dnes je krásnou krajinou s unikátnymi miestami. Stigmu vojny si však ponesie ešte veľmi dlho.
Libanon je zaujímavá krajina ukotvená na Blízkom Východe. Južná hranica je už roky odstrihnutá a neprejazdná, sýrsky konflikt o „pár kilometrov“ vedľa tiež zatvoril mnohé hranice a tak si Libanon užíval paradoxne svoj pokoj v obkolesení vojny a Stredozemného mora. Libanon je krajina, kde je na mieste totálna schizofrénia.
Medzi vojnou a mierom
Na jednej strane sa ešte dodnes teší prezývke „Paríž Blízkeho Východu“, ktorá odkazuje na Bejrút, kde sa ľudia tešia zo života a užívajú si ho plnými dúškami, no v 80. rokoch minulého storočia a aj v roku 2006 na Bejrút aj okolie padali bomby a bojovalo sa tu. Akoby sudičky tejto krajine nepriniesli možnosť mať celý život pokoj, ale neustále balansovať na hrane života a smrti. „To preto si tak užívame život,“ povedal mi raz Abdulláh v Bejrúte a má pravdu. Libanonci vedia, že život nie je len o čakaní na to zlé, ale že ak ho majú v rukách, musia z neho vytrieskať maximum. Veď ďalší konflikt, ďalšia vojna môže prísť zajtra.
Očarenie z Bejrútu
Libanonský Bejrút patrí medzi miesta s najdokonalejšou atmosférou na celom Blízkom Východe. Nemá v sebe duchovno Jeruzalema ani starobylosť Aleppa, ale jeho unikátnou vlastnosťou je chuť žiť. Často sa o ňom hovorí ako o bájnom fénixovi. Aj Bejrút bol počas svojho dlhého života 14-krát zničený a vždy povstal z trosiek a z prachu, podobne ako legendárny vták. Odstrihnete mu krídla, no Bejrút nezačne nariekať, ale počká kým mu dorastú a zase lieta. Ak ste cestovali intenzívnejšie Blízkym Východom, v Bejrúte už po pár momentoch zistíte, že Libanon je trochu inou blízkovýchodnou krajinou.
Nie je tu vše obsiahly chaos, ulicami sa neťahajú kilometre trhovísk a aj ľudia v Bejrúte sa obliekajú trošku liberálnejšie než v Damasku či v Ammáne. Bejrút za svoj zovňajšok vďačí mnohých národom a kultúram, ktoré sa tu striedali a v posledných storočiach tu zanechali pečať najmä Osmani a Francúzi. Práve tí vládli Libanonu ešte v prvej polovici 20. storočia a preto je francúzsky šarm v Bejrúte neodškriepiteľný.
Život v tzv. Downtowne v okolí námestia Nemjeh s Hodinovou vežou sa prilieva s pribúdajúcim časom. Ráno je tu tiché, okolie ožíva až okolo desiatej, kedy v kaviarničkách pristávajú na stole prvé rozvoniavajúce kávy alebo čaj s mätou, na obed si sem môžete sadnúť na kebab a podvečer či večer sú niektoré ulice plné ľudí a v podnikoch niet voľného miesta. Sadnite si do jedného z nich a podobne ako domáci, objednajte vodnú fajku. Tú môžete dostať dokonca pripravenú v exotickom melóne či ananáse, ale ak máte radi klasiku, máte ju mať. Vzduch presycuje ovocný tabak, mladí sa bavia, sem tam si všimnete dievčatá v minisukniach, ale aj tie so šatkami na hlavách a sami sa prichytíte pri myšlienke, či ste stále v arabskom svete blízkeho východu. Bejrút je dokonca známy aj svojimi nočnými klubmi a kto chce zažiť atmosféru arabských klubov, tak práve Bejrút alebo bahrajnská Manama sú najlepšími miestami.
Za pamiatkami Bejrútu
Bejrút neočarí len bonvivánov užívajúcich si život ulice, ale aj milovníkov pamiatok a príbehov. Námestie Martýrov leží v samotnom centre mesta a skôr či neskôr tu skončí každý. Ak sa pozeráte odtiaľto smerom k Stredozemnému moru, to čo je po vašej pravej ruke boli kresťanské štvrte, na ľavo moslimské štvrte a vy stojíte priamo na čiare, tzv. Zelenej línii, ktorou sa niesli tvrdé boje v občianskej vojne. Nebolo to len takto jednoduché, mesto malo veľa výnimiek a bojovalo sa na desiatkach ďalších miest, ale námestie zostalo mementom. Dnes sa mení na príjemné miesto, no ešte pred 12 rokmi, kedy som sa Bejrútom túlal po prvýkrát to bola zvláštna plocha bez života.
Námestiu dominuje obrovská mešita Mohammed Al-Amin. Jej telo pieskovej farby a modré kupole nad ktorými sa týčia minarety je jednoducho neprehliadnuteľné. Má v sebe črty osmanskej architektúry, no mešitu oficiálne otvorili až v roku 2008 a tak si hrôzy vojen nepamätá. Dnu niet ani živej duše a tak na vás dýchajú len ohromné výzdobné detaily prepletené s islamskými predstavami o umení. Je to krásne miesto.
Námestie Martýrov zdobí socha prevŕtaná guľkami občianskej vojny. Mohli ju odstrániť, ale stala sa deravým symbolom udalostí, ktoré zhltli priveľa ľudí. Celé okolie námestia je fantastická zmes histórie. Na jeho konci ležia ruiny starovekého mesta, ktoré tu stálo pred 3000 rokmi, za mešitou sa dvíha obrovský maronitský kostol ozdobený krížmi a hneď za ním sa pod úrovňou ulice rozbiehajú ruiny rímskej cesty zabudnutého Bejrútu.
Každý krok je krokom do iného storočia. Len pár desiatok metrov má svoje miesto aj kostol sv. Juraja. Nazrite dnu a všimnete si fresky, kde nájdete biblické motívy a guľky v stenách. Za symbolom Bejrútu sa vyberte peši cez nákupnú tepnu Hamra a potom cez nábrežie Corniche. To pripomína americké, pobrežné mestá, ktoré z jednej strany lemujú vysoké budovy či mrakodrapy a zo strany druhej Stredozemné mora, marina plná jácht a ľudí, ktorí si prišli zabehať. Symbolom mesta sú krásne skaly ponorené v mori. Volajú sa Raouché, no majú prezývku Holubičie skaly. Príďte podvečer na západ slnka a budete medzi domácimi, ktorí sa tu radi zastavia.
V starovekom Baalbeku
Hoci je Bejrút obľúbeným miestom, jedným z najznámejších miest Libanonu je staroveký Baalbek. Leží od Bejrútu tri hodiny a cesta k nemu vedie cez kopce nad hlavným mestom, kde stoja vily a lepšie domy bohatších rodín. Z hora je na Bejrút krásny pohľad a niekedy si tu môžete ešte začiatkom jari všimnúť sneh. Za horami sa otvorí nádherné údolie Biká. Oči skáču po Libanonských horách aj Antilibanonských horách, za ktorými sa ukrýva neďaleká Sýria. Boli roky, kedy by ste sa do údolia Biká nevybrali, pretože práve Baalbek a okolie bolo miestom, kde svoje korene zapustil Hizballáh, ale posledné roky je tu pokoj.
Baalbek v sebe skrýva jedno z najkrajších starovekých miest celého blízkeho východu. Spoločne s Petrou, Jerashom či Palmýrou patria medzi najdokonalejšie a najznámejšie klenoty staroveku v týchto končinách. Jeho stopy siahajú až do tretieho tisícročia pred Kristom, no to čo v ňom nájdete dnes, pochádza od Rimanov z 1. až 3. storočia. Veľa turistov tu nečakajte a tak si Baalbek užijete naplno. Chrámové ruiny vidno už z ulice, kde tu sa niekto snaží predať pár drobností od suvenírov s maketami chrámov až po kľúčenky s portrétom Hassana Nasralláha.
Rímske Propylae ešte stoja silou vôle a hneď za nimi sa objaví pohľad na vrcholky stĺpov Jupiterovho chrámu. Sú ohromné a so svojimi 22-metrami patria medzi najvyššie v staroveku. Dnes vidíte len ruiny, ale predstava, ako asi chrám vyzeral pred 1800 rokmi, je dokonalá. Ak vám Jupiterov chrám vyrazí dych, spravte pár krokov a z malej vyhliadky pred očami rastie Bakchov chrám. Je menší, ale ťažko by ste v starovekom svete hľadali lepšie zachovaný, rímsky chrám. Baalbek je plný unikátov, ktoré čakajú na objavenie.
Byblos na brehu mora
Necelá hodinka severne od Bejrútu leží nepatrné mestečko Byblos. Žije si svoj život na brehu Stredozemného mora, za jeho humnami sa dvíhajú pahorky do neďalekých kopcov a v jeho uliciach sa stretávajú maroniti aj moslimovia. Ďalší príklad tolerantnej libanonskej mozaiky. Byblos nebzučí ako Bejrút, je jeho pravým opakom. Tiché, kamenné uličky starého mesta vypĺňajú malé obchodíky, sem tam natrafíte na kaviareň či podnik, ale inak sa tu čas rozlieva medzi stenami a nikto ho nehľadá. Keby sa aj stratil, možno by si to Byblos ani nevšimol. Je totiž takmer taký starý ako čas, pretože sa o Byblose hovorí ako o jednom z najstarších miest sveta. Áno na blízkom východe by sme podobných miest našli viac, ale tu vznikali civilizácie a tak na tento titul majú právo aj ďalší.
Permanentne osídlený je Byblos už od cca 5000 pred Kristom, no ľudia tu boli podľa archeológov od 2 či 3-tisícky rokov skôr. Šialené si to len predstaviť. Neďaleko prístavu stojí pýcha mesta v podobe križiackeho hradu. Križiaci tu v Libanone zanechali po sebe akosi príliš veľa stôp. Pevnosť z 12. storočia stojí obkolesená ruinami, ktoré si pamätajú Egypťanov, Feničanov, Grékov aj Rimanov. Tmavé miestnosti pevnosti Gibelet vás vezmú až na samotný vrchol a pod nohami sa rozlieva panoráma mesta. Vykopávky, more, prístav, staré mesto a nevysoké minarety, sem tam kostolná veža a kopec. Krásny pohľad. Pohodu mesta si vychutnajte aj v podniku neďaleko prístavu. Zláka vás sem vôňa grilovaných, libanonských kebabov a neskutočné mezze. Libanonská kuchyňa patrí k najlepším v arabskom svete. Neveríte? Dajte sa do ochutnávania.
Orientálny Tripolis
Severolibanonský Tripolis je zosobnením arabského Orientu. Mnohé libanonské mestá sú iné ako predstava o Blízkom Východe, no Tripolis vás touto predstavou zasýti. Dlhé roky bolo akýmsi problémovým mestom a keď som sa túlal po prvýkrát týmito končinami v roku 2008, mesto neodporúčali navštíviť ani domáci z Bejrútu kvôli prebiehajúcim bojom v palestínskom utečeneckom tábore. O rok neskôr som po tejto šanci skočil a zamiloval som si ho. Pár rokov po návšteve sa zase sem tam ocitol Tripolis v špirále násilia kvôli sýrskej vojne. Bol totiž blízko hraníc a nešťastie sa rýchlo rozleje cez čiaru.
Starý mikrobus z Bejrútu ma vyhodí niekde na anonymnom predmestí, no kým sa zorientujem, arabský ruch ma pohltí. To je presne to, čo mi v Bejrúte vždy chýba. Bazárové uličky, chaos, zvolávanie, hluk, trúbenie áut a do toho všetkého sa poprepletali historické skvosty z minulých storočí. Mnohé uličky posiate trhoviskom sú kryté, ale preniká do nich svetlo a navodzuje zvláštnu, no príjemnú atmosféru. Tu sa predáva varená kukurica, tam sa v oleji prevracia falafel a na ihle stojí napichnutá shawarma. Stačí z nej orezať, prihodiť cesnakovú omáčku alebo jogurt a delikatesa je na svete.
Ako oáza pokoja pôsobí medzi všetkým tým ruchom Veľká mešita Jami al-Kabir. Za Križiakov v 12. storočí by sme tu našli kostol Panny Márie, dnes muezzín zvoláva na modlitbu. Kým mešity v Bejrúte sú často prázdne, tu sedí niekoľko desiatok mužov. Vedľa starých kúpeľov nájdete obchod s tradičnými mydlami. Práve tie Tripolis preslávili pred stáročiami a prichádzali za nimi obchodníci z mnohých orientálnych kútov sveta. Obsahujú vysoké percento olivového oleja, no pridáva sa do nich aj med, rôzne vonné látky či iné produkty. Pred pevnosťou Qalaat Sanjil parkujú dva tanky a obrnené vozidlá s vojakmi sediacimi za svojimi guľometmi. Jeden z vojakov ma zdraví netradične s namiereným samopalom a sekundu sa už dáva do smiechu a podávame si ruky. Iný kraj, iný mrav. Toto mesto má genius loci, má vo svojich žilách Orient. Ešte posledný čaj v malej čajovni vedľa rozstrieľanej fasády a je čas vyraziť.
Žltozelený juh
Libanon je maličká krajina, je 4-krát menšia než Slovensko a tak nikam nie je veľmi ďaleko. Južný Libanon často neleží na bežných turistických trasách touto krajinou, no je lákavý. Skrýva v sebe Sidon aj Tyros, dve historické miesta, ktoré tvoria mozaiku Libanonu a bez nej by obraz nebol kompletný. Nasadneme do mikrobusu na bejrútskej stanici a ani sa nenazdáme a vystupujeme v Sidone. Aj on má podobne ako Tripolis orientálny šarm, no ten je limitovaný len na staré mesto, ktoré nie je veľmi veľké.
Bazárové uličky, obchodíky s olivovými mydlami, staručký karavanseraj emíra Fachriddína zo 17. storočia či staré mešity. Život sa tu prelieva na promenáde a budete prekvapení z toho, koľko kaviarničiek si tu našlo svoje miesto pod slnkom. Medzi symboly mesta patrí podobne ako v Byble križiacka pevnosť. Kým tá v Byblose stála na ruinách dávnych civilizácii, pevnosť v Sidone postavili Križiaci v 13. storočí na vode a tak dnes pripomína ukotvenú, kamennú loď. Zaujme aj rozstrieľaný minaret nad promenádou, ktorý tu stojí ako spomienka na vojnu.
Cesta juhom pokračuje o ďalších 40 kilometrov do mesta Tyros alebo ak chceme, nájdeme ho aj ako Tyre. Z Tyru je to na hranicu s Izraelom už len 30 kilometrov a práve tento región patrí k najproblémovejším v Libanone. Človek to spozoruje pri príchode do mesta. Celú cestu lemujú žlto-zelené vlajky Hizballáhu a z portrétov či bilboardov sa nepozerajú herci alebo známe postavy zo spoločenského života, ale bojovníci, martýri a vedenie šíitskeho Hizballáhu. Ľudia tu s Hizballáhom sympatizujú, vidno to na autách, ktoré zdobia nálepky, plagáty rozvešané po meste, ale aj žlto-zelená farba, ktorá je prítomná takmer na každej ulici.
Hlavou prebehne myšlienka, že to možno nebol najlepší nápad, ale história Tyru je fascinujúca a tak onedlho stojíme v jeho ruinách starovekého mesta. So svojimi dejinami by mohol Tyros prednášať o histórii na svetových univerzitách. Predstavte si národ z dejín Blízkeho východu a takmer máte istotu, že sa zastavil tu a nechal tu po sebe stopy. Tie najvýraznejšie sú tie rímske a Hippodrom je tak zachovalý, že sa tu natáčali scény kultového filmu Ben Hur. Nechce sa človeku ani veriť, koľko unikátnych miest nájde v Libanone na tak malom kúsku zeme.
Nahlásiť chybu v článku