Experiment prebehol v roku 1924. Vtedy čerstvý absolvent psychológie, Carney Landis, sa rozhodol preskúmať, či existuje alebo neexistuje nejaký univerzálny výraz, ktorý je na našej tvári prítomný pri vyjadrení akejkoľvek emócie. Landis považoval tento experiment za „nevinný“, no dnes sa naňho našťastie pozeráme už inak.
Väčšinu Landisovej výskumnej vzorky tvorili jeho bývalý spolužiaci zo psychológie. Medi účastníkmi výskumu sa však nachádzal napríklad aj len 13-ročný chlapec, čo len dokazuje absolútnu neetickosť a nemorálnosť tohto experimentu.
Landis nakreslil všetkým účastníkom na tváre isté vodiace čiary. Následne ich vystavil rôznym psychologicky silným podnetom a sledoval, ako sa výraz ich tváre zmení. Celý experiment dôsledne fotografoval a jeho cieľom bolo skúmať, či existuje nejaký tzv. univerzálny výraz tváre.
Prvou úlohou účastníkov výskumu bolo privoňať si k amoniaku. Keď tak spravili a odfotografoval ich výraz tváre, čakala ich druhá úloha. V nej im Landis ukazoval pornografické fotografie. Výraz ich tváre opäť odfotografoval a dostali sa k tretiemu bodu. V ňom bolo úlohou účastníkov vložiť svoju ruku do vrecka plného žiab. Ich znechutenie opäť odfotografoval, no to ešte netušili, čo ich čaká v poslednej – štvrtej úlohe.
V nej pred účastníkov experimentu položil misku, v ktorej bol položený živý biely potkan. Následne im podal nôž a povedal im, aby potkana ihneď zneškodnili. Taktiež im povedal, že ak to neurobia oni, urobí to pred ich očami on sám. Až 2/3 účastníkov výskumu potkana popravili sami, pričom len 1/3 to spraviť odmietla. Túto 1/3 ľudí ľudí Landis skutočne prinútil pozerať sa na to, ako bielym potkanom odrezáva hlavy.
Tento strašný a absolútne neetický experiment samozrejme žiaden obrovský prínos pre vedu nepriniesol. Landis len prirodzene potvrdil, že výraz tváre ľudí sa pri každej situácii menil až priveľmi na to, aby z neho bolo možné odpozorovať nejaký tzv. univerzálny výraz.
Až po niekoľkých rokoch sa však spätne prišlo na to, čo tento experiment dokázal. Samotný Landis si to však neuvedomil. V tomto výskume sa totiž opäť raz ukázalo, že ľudia, ktorí sa zúčastňujú nejakého experimentu, sú ochotní plniť akékoľvek šialené príkazy vedcov, aj keď by mali byť v rozpore s ich mravnými zásadami. Podobne to bolo aj pri neslávne slávnom Milgramovom experimente.
unethicalexperiments, madsciencemuseum
Nahlásiť chybu v článku