Tento mini-štátik, ktorý sa krčí medzi Irakom a Saudskou Arábiou, nebude veľmi dlho patriť medzi turistické magnety. Dôvod? Nenájdete tu žiadne veľkolepé budovy, ktoré má Dubaj, neuvidíte tak impresívnu púšť ako v Ománe alebo umelé mesto ako v Katare. Kuvajt je také malé príjemné nič.
A teraz si položíte tu otázku, prečo som sem išiel. Dôvod bol jednoduchý. Chceli sme spolu s kamarátmi zažiť netradičný Silvester v krajine, ktorá ho neoslavuje a hlavne tu oficiálne nenájdete ani kvapku alkoholu. Ani na tých najlepších hoteloch ako je to v Katare alebo Ománe. Už nás nebavila oslava Nového roka niekde v New Yorku či Sydney, kde sa tlačíte s davom, aby ste videli 10 minútový ohňostroj. Vlastne ani tu sa nemusíte tlačiť, lebo ohňostroj tu tiež na prelome roka nie je. Dobrý dôvod na cestu do Kuvajtu, že?
Náš výlet sme si naplánovali na 3 dni. Najprv to boli obavy, či tie 3 dni vôbec niečím zaplníme. V hlavnom meste Kuvajt city nenájdeš takmer žiadne mrakodrapy a bazár v centre mesta nedosahuje krásy toho istanbulského či ománskeho v Muscate. Najhonosnejšou budovou sú kuvajtské veže, ktoré sa vypínajú na pobreží perzského zálivu.
V čase, kedy ich architekti postavili, patrili medzi najkrajšie v celom Perzskom zálive. Dubaj bol vtedy skôr synonymom púštneho nezaujímavého miesta a architekti sa pozerali na Kuvajt ako na nové mesto budúcnosti. Všetko to bolo zmenené počas vojny, kedy Sadám Husajn v roku 1990 vtrhol so svojou 4. najväčšou armádou na svete do malého emirátu.
Dôvod útoku si vymyslel a skôr ho trápili ceny ropy, ktoré boli veľmi nízke. Mal pocit, že tento akt nebude mať žiadnu odozvu. Veď kto by chcel vojnu so Sadámom o 18-tisíc kilometrov piesku? Nielen vojská USA, ale aj Československa zatlačili v roku 1991 Sadáma späť do Iraku.
Lenže z tejto vojny sa Kuvajt do dnešného času nespamätal. ,,Zahraničné firmy sa stále obávajú z nestabilnej politickej situácie v Iraku,“ povedal mi Juraj pri silnom čiernom čaji v centre mesta. Juraj tu už žije 11 rokov a nevie si vynachváliť miestne podmienky. ,,Mal som tu ostať len 3 mesiace, ale keď vidíš ten plat a čo dostaneš, prečo by som tu neostal?“
Jeden deň sme sa len tak túlali medzi nevábnymi budovami, ale musím povedať, že tá ležérna atmosféra sa mi veľmi páčila. Odrazu ma nič nenaháňalo, že koľko pamiatok musím navštíviť. Vtedy sa zastavíš viac na čaji, alebo na vodnej fajke a porozprávaš sa s miestnymi o ich živote. Vďaka tomu som viac prenikol krajine pod kožu. Dostali sme takto odporúčanie si prenajať auto a vyraziť mimo hlavného mesta. Auto stálo na 2 dni asi 80 Eur a za plnú nádrž zaplatíš neuveriteľných 8 Eur. No nekúp to.
A čo sme videli? Nielen Nomádov, ktorí migrujú so svojimi ťavami popri hraniciach so Saudskou Arábiou, ale aj impresívne ropné polia, ktoré Sadám pri zbabelom úteku zapaľoval. Mimo mesta je to len púšť a ropné vrty. Proste nádhera, ktorá sa mi vážne veľmi páčila. Takýto kontrast neuvidíš asi nikde.
A aký bol vlastne Silvester? Okrem toho, že sme si pripili čučoriedkovým šampanským s 0% alkoholu, sme si s domácimi presne o polnoci zatlieskali. Tento Silvester mal jednu veľkú výhodu. Ráno sme nemali žiadnu opicu.
Nahlásiť chybu v článku