A potom sú tu ľudia, ktorí jedia až do prasknutia a potom sa sťažujú, že sa nevládzu ani pohnúť a dýchať, a pod stolom si nenápadne rozopínajú gombíky na rázporku, aby im bolo predsa len o niečo pohodlnejšie. Občas sa to stane asi každému. Nie každý však zvládne to, čo dokázal tento panovník, a to prejesť sa až na smrť. Ako to dokázal?

Jedného dňa v roku 1771 si švédsky kráľ Adolf Frederik zasadol k chutnej večeri. Možno by si to bol rozmyslel, keby tušil, že bude jeho poslednou. Vládol od roku 1751 a bol panovníkom počas jedného z mála období, kedy krajina prekvitala a užívala si mier. V roku 1766 dokonca parlament schválil legislatívu, ktorá povoľovala slobodu tlače a informovanosti. Toto všetko síce možno krajinu preslávilo, najpamätnejší je však spôsob, akým sa panovník odstránil z genofondu.

12. februára v roku 1771 sa kráľ pripravoval na oslavy, a tak, ako sa každý cez sviatky teší na dobré jedlo, tešil sa aj on. Počas niektorých sviatkov kresťania dodržiavajú pôst, v rámci ktorého sa vyhýbajú konzumácii mäsa, vajíčok a mliečnych výrobkov. A po pôste si samozrejme treba výdatne dopriať zo všetkého, čoho sa človek počas pôstu musel vzdať.

Všetko však treba s mierou, na čo kráľ očividne nemyslel. Na posedenie totiž počas jednej večere skonzumoval homára, dávku kaviáru, údenáča, dávku kyslej kapusty, vareného mäsa a repy. To, čo zjedol kráľ, by zrejme bohato stačilo na to, aby sa zasýtila celá rodina. Kráľ však predsa nie je obyčajný človek a s týmto sa neuspokojil.

Keď to všetko spláchol šampanským, dostal chuť ešte na dezert. Medzi obľúbené kráľove pochúťky patrí aj zákusok pripomínajúci veterník a povedal si, že sa predsa ako kráľ neobmedzí len na jeden. Väčšina obyvateľov Švédska si dopriala okolo päť zákuskov od nového roka až do konca pôstu. Kráľ ich však na posedenie dokázal zjesť až 14, čo by zrejme nezvládlo ani dieťa a treba povedať, že deti zjedia naozaj veľa sladkého, ak ich človek nechá. Aby toho nebolo málo, každý jeden zákusok bol podávaný v mise teplého mlieka so škoricou a hrozienkami.

Vzhľadom na to, že predtým držal pôst, jeho telo nebolo pripravené na také množstvo jedla a kráľovi zlyhal organizmus. Zomrel na tráviace ťažkosti ešte v ten deň. Prejedanie sa však nemalo neblahý dopad len na kráľovo zdravie, ale zasiahlo aj krajinu. Po jeho smrti totiž nastúpil na trón jeho syn Gustav III. a obdobie mieru sa pre Švédov skončilo. Obmedzil slobodu tlače a pustil sa do vojny s Ruskom, ktorá skončila jeho porážkou.

Aké z toho plynie ponaučenie? Nežer, cica.

Pozri aj: Len pre silné žalúdky. Zamestnanci pohrebných služieb prezradili 15+ najzvláštnejších faktov o smrti a o mŕtvych telách

all-that-is-interesting