,,Náš panovník nemeria HDP, ale hrubé domáce šťastie,“ povie mi hrdo sprievodca v národnom kroji a večným úsmevom. ,,Ale ako sa meria také šťastie?“ pýtam sa zvedavo pri maslovom čaji v budhistickom chráme. ,,Každý rok vyjdú do ulíc zapisovatelia a spisujú, čo ľudí trápi. To som potom vyhodnotí a zapracuje do národnej ekonomiky.“ Bhután v dnešnom svete možno znie ako rozprávková krajina, ktorá sa prednedávnom otvorila svetu.
Táto budhistická krajina je medzi Indiou a Čínou a považuje sa za poslednú pravú budhistickú monarchiu. Patrí medzi najhornatejšie a na severe krajiny je himalájsky hrebeň. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov bolo veľmi ťažké sa sem dostať. Bola to klasická uzavretá krajina pred vonkajším svetom. Aj dnes, keď sa otvorili hranice, za každý deň zaplatíte panovníkovi minimálne 250 USD a v tomto poplatku je už všetko zahrnuté. Doprava, jedlo, sprievodca…
Bhután sa dá navštíviť len cez miestnu CK, pričom sú miesta, ktoré sa dajú navštíviť a miesta, kam sa cestovateľ nedostane. Bhutánčania sami vravia, že tie miesta sú natoľko posvätné, že naša návšteva by to miesto poškodila. K Bhutánu sa môžete postaviť dvojako. Buď Bhután akceptujete ako drahú destináciu a uvedomíte si, že práve vďaka vyššej cene budete jedným z mála turistov, ktorí Bhután navštívili a dostanete akýsi pocit výnimočnosti. Druhá možnosť je, že počkáte niekoľko rokov, kým sa možno krajina viac otvorí a zlacnie, ale potom vás bude rozčuľovať to kvantum turistov, ktoré tam – spolu s vami – príde. Dnes platí, že za výnimočnosť sa platí. Bhután je aj krajinou, kde sa chodí v národnom kroji a nikto sa neponáhľa. Čas je tu inou dimenziou a preto sa aj vraví. ,,My máme hodiny, Bhutánci majú čas.“
Vedel si, že hlavné mesto Thimbu je jediným mestom sveta bez semaforov? Aj keď stojíš v dopravnej šlamastike, nikto netrúbi a nerozčuľuje sa. Veď všetci majú čas. Ale do Bhutánu sa chodí hlavne kvôli budhizmu. Ak by ste sa ma spýtali, ktorú krajinu považujem za najbudhistickejšiu, odpoviem Bhután. Áno, viac ako Tibet či Srí Lanka alebo Barma. Tu sa touto filozofiou najviac žije a riadi sa. Napríklad nový panovník uvažuje, že zruší všetky zoologické záhrady, lebo násilné uväznenie zvierat je proti filozofii. Ešte donedávna tu neboli mobily, televízory či internet.
Každá oblasť v krajine má svoju vetvu budhizmu. Turistov najviac zaujme práve tá oblasť, kde uvidíte namaľované vztýčené mužské penisy. Nielen maľby na chrámoch, ale aj na domoch či ako výzdoba popri ceste. Je to symbol sily, ktorú sem zaviedol jeden mních. Dokonca sa aj v miestnom chráme modlia k drevenému penisu a na konci modlitby vás požehnajú replikou. Pre nás úsmevné ako mních drží drevený falus a klepe ním po hlavách veriacich. Nuž iný kraj, iný mrav. Veď aj sexualita sa tu berie inak a ako mi vraví miestny sprievodca, dôležitejší je ženský orgazmus ako mužský. ,,Keď chlap nevie dať plnohodnotné uspokojenie žene, je to jeho neschopnosť.“ Možno aj preto sú tu ženy neustále vysmiate.
Bhután je ako cesta do iného sveta. Odrazu zistíte, že sa dá žiť aj bez mobilov, internetu a venovať sa iným hodnotám. Nevravím, že tu nájdete seba samého či nejakú filozofiu, čo vám obráti svet naruby. Len možno si uvedomíte, že sem tam treba zvoľniť, brať svet s úsmevom a byť hlavne tolerantný.
travelistan.sk
Nahlásiť chybu v článku