Keďže máme obaja online robotu, vyhodnotili sme situáciu tak, že pôjdeme na nejaký ostrov, kde je čo najmenej ľudí, a teda aj možnosť nakazenia je menšia. Voľba padla na Koh Rong Samloen aj z toho dôvodu, že ostrov je stále otvorený, je tu veľmi málo ľudí a hlavne tu nebol zaznamenaný zatiaľ žiadny prípad koronavírusu. Či to bol dobrý nápad, ukáže čas. Vieme, že tu môžeme ostať mesiac, dva, ale aj dlhšie.

Mal som šťastie, že som letel takpovediac posledným letom do Ázie, kedy sa svet uzavrel, a to kompletne. Nielen mnohé krajiny sveta sa zavreli, ale aj celá juhovýchodná Ázia.

Situácia v Thajsku a vo Vietname je veľmi komplikovaná. Tam cudzinci, ktorí ostali, nerešpektovali miestne nariadenia ako je nosenie rúška či zákaz zhromažďovania. Stalo sa to, že Thajsko uzavrelo ostrovy, povolalo armádu do turistických oblastí a spravila zákaz predaja alkoholu na jeden mesiac.

Vo Vietname to prerástlo zas tak ďaleko, že miestni nadobudli dojem, že za koronavírus môžu Číňania a Európania. Stretneš sa tu s prejavom strachu a zákazu vstupu ,,bielych” ľudí do reštaurácií, hotelov a podobne. Proste arogancia jednotlivcov nad nariadeniami spôsobila aj to, že domáci sa cestovateľov boja a po skončení celého vírusu bude ešte dlho nedôvera voči európskemu človeku.

Kambodža má zatiaľ zaznamenaných približne 120 prípadov (otázka je, koľko sa testuje a či všetko vláda zverejní). Inak život ide ,,normálne“. Ak porovnám situáciu s okolitými krajinami, tak Kambodža sa vydala cestou miernych reštrikcií a obmedzení. Ľudia rešpektujú výzvy, že sa treba dezinfikovať (aj v tuk tukoch máš dezinfekciu), treba nosiť rúška a nechodiť do chrámov.

Vláda rozmýšľala, že zavedie výnimočný stav a povolá armádu, ale väčšina politikov vládnej strany to rázne odmietla. Urobila len jednu vec a to, že keď sa blížil khmérsky Nový rok (pred týždňom), proste z hodiny na hodinu zavrela provincie, aby sa ľudia nerozhodli, že zmenia bydlisko. A reakcia? Nikto nefrfľal. Niekedy mám pocit, že takéto nariadenia sa robia jednoduchšie v ázijských krajinách, kde ľudia vedia, že je to pre ich dobro a vedia, že nik im nechce siahať na slobodu.

Ja som sa presunul na ostrov Koh Rong Sanloem, kde za normálnych okolností je aj 3000 ľudí. A teraz? Ak tu napočítam 100 ľudí, tak som to asi aj prehnal. Až čas ukáže, či to bolo dobré riešenie, ale zatiaľ sa to javí veľmi dobre. Žiaden prípad vírusu, denne stretnem asi tak 10 ľudí a žijeme s priateľkou v izolácii.

Odrazu je otvorených len pár hotelov, ktoré ponúkajú šialené zľavy (napríklad za mesiac v chatke s klímou vieš zaplatiť od 200 USD), reštaurácie dávajú aj 30-percentné zľavy na jedlo. Dokonca aj bary sú otvorené a neočakávajú sa obmedzenia ako v Thajsku, kde sú zavreté. Ak to zrátam, tak ceny sú tu také, ako pred 20 rokmi, keď som sem prišiel prvýkrát. Proste celkovo míňame menej, ako keby sme boli na Slovensku. Ale aj to sa môže zmeniť.

Nikdy som nebol tak dlho na jednom mieste. Vždy som niekde lietal, behal či plánoval. Teraz sa to nedá a je jedno, či som doma alebo tu. Ukotvil som sa na neurčito. Vôbec nerozmýšľam nad tým, že by som niekde išiel cestovať. Proste budeme tu, dokedy sa situácia neupokojí a kašleme na cestovanie. Samozrejme, po strove sa dá chodiť bez obmedzenia a sem-tam vybehneme na nejaký vrch, inú pláž, ale neťahá nás to na žiaden iný ostrov či na pevninu. Tam pôjdeme, až keď bude viac- menej jasné, že situácia sa vracia do normálnych koľají.

Všetko o ostrove nájdeš v článku na travelistan.sk.

Otvoriť galériu (7)