Napríklad sa hovorí, že ženy klebetia viac ako muži, že klebetné sú najmä staršie dámy, a to hlavne tie žijúce na vidieku. Stereotypy však nemusia vždy zodpovedať pravde a je najvyšší čas ozrejmiť si, ako to s tými klebetami v skutočnosti je.

Klebetí sa všade

Kamkoľvek sa pozriete, všade niekto hovorí o iných kolegoch, nadriadených či o celkom neznámych ľuďoch a obzerá sa pritom ponad plece, či to náhodou nezačuje tá nesprávna osoba. Automaticky predpokladáme, že klebety sú zlé a zákerné. Viete však, že to tak vôbec nemusí byť? A vedeli ste, že klebetenie nie je len výsadou žien?

Kto klebetí viac?

Vedci z Kalifornskej univerzity sa rozhodli, že sa klebeteniu prizrú trochu lepšie a ich zistenia sú vskutku zaujímavé. Prieskum ukázal, že väčšina ľudí si myslí, že klebetia najmä ženy, že ľudia šíriaci klebety sú nemorálni a zvyčajne patria do nižšej sociálnej vrstvy. Ide však o stereotypy. Výskum, v rámci ktorého vedci načúvali, o čom účastníci hovoria počas svojho bežného dňa, ukázal, že muži sa klebeteniu oddávajú rovnako často ako ženy.

Nechceme iným zle

Zaujímavé je aj zistenie, že častejšie klebetia extroverti. Okrem toho, ženy zvyčajne klebetia neutrálne, kým muži si radi podpichnú a mladí ľudia zvyčajne šíria negatívne klebety viac ako starší občania. Keď to zhrnieme, ženy viac klebetia neutrálne, pokiaľ však ide o šírenie negatívnych alebo pozitívnych klebiet, ženy a muži sú na tom zhruba rovnako. Vo všeobecnosti teda klebetníci nie sú až takí zlí a nemorálni, ako mnohí predpokladajú.

Koľko času klebetíme

Ľudia chcú byť jednoducho v kontakte, rozprávať sa s inými a zdieľať informácie, pri klebetení teda zvyčajne nejde vyslovene o to, aby sme niekomu uškodili (čo je celkom dobrá správa vzhľadom na to, koľko času klebeteniu venujeme). Prieskum ukázal, že denne hovoríme s niekým o niekom až 52 minút. Zrak vás neklame, ozaj takmer hodinu denne s kolegami či kamarátmi riešime, prečo Dárius už druhý deň po sebe mešká do práce a či sa Klára naozaj obzerá po manažérskom poste.

Klebeta ako podnet

Ak sa teda najbližšie prejdete po kancelárii a zistíte, že kolegovi sa rozprávajú pri káve, paranoju môžete hodiť za hlavu. Pravdepodobne sa nerozprávajú o vás a nešíria informácie, ktoré sú životne dôležité. Okrem toho, klebety majú aj svetlé stránky. Samozrejme, nikoho nepoteší, keď sa o sebe dozvie niečo nepekné, je to však podnet a je len na nás, ako naň zareagujeme. Môžeme sa snažiť na sebe zapracovať alebo ostať pri hundraní na to, prečo sa do nás niekto púšťa.

Pozri aj:

Prečo ľudia nie sú šťastní? Psychológ a víťaz Nobelovej ceny má pre nás cennú odpoveď

inc