Myšlienky na osobu, ktorá odišla alebo ktorú sme stratili. Tento list adresujeme všetkým, ktorí dobre vedia, čo to znamená mať zlomené srdce. Venujeme ho tým, ktorí cítia, ako sa ich vnútro štiepi na kúsky, tým, ktorých noci sú bezsenné, lebo ich zabíja beznádejná nádej, že sa všetko môže dať do poriadku a hlavne tým, ktorých zlomené srdce je to jediné, čo im zostalo.

Milý človek so zlomeným srdcom,

chcem, aby si vedel, že si viem predstaviť, ako sa cítiš. Nie, nezažil som to, čo ty, no prešiel som si niečím podobným. Aj ja poznám ten pocit, keď v noci ležíš v posteli, utopený v tmavom šere a jediné, na čo myslíš je to, že chceš, aby sa vrátil/a.

Dívaš sa na telefón, lebo dúfaš, že ti príde tá jediná správa, na ktorú čakáš. No bezvýsledne. Hneváš sa na seba, no nemôžeš si pomôcť. Zlostíš sa na slzy, ktoré sa ti tisnú do očí. Veľmi dobre vieš, že si slabý, no v tejto chvíli si najsilnejší, aký len môžeš byť. Nenadávaj na svoje emócie, sú znakom toho, že si cítiaca ľudská bytosť. A to je dobre. Lebo aj keď si zlomený, ešte stále žiješ.

V hlave sa ti premietajú všetky možné scenáre, čo by sa mohlo stať, keby… Dúfaš, že sa niečo zmení. A tak len ležíš a čakáš. Dívaš sa kamsi do prázdna a nechávaš čas plynúť. Vieš, že by si sa mal posunúť ďalej, no každá bunka v tvojom tele ti káže, aby si zostal.

Nemôžeš spať. Nemôžeš myslieť ani cítiť inak. Si človek so zlomeným srdcom. A to bolí.

Niekedy sa stane, že z posledných síl naberieš trochu odvahy a snažíš sa bojovať. Na mobile vyťukáš jeho/jej meno a napíšeš ďalšiu z tisícich neodoslaných správ. Tvoje srdce stále verí, i keď je doráňané. Spoznávaš odvrátenú stranu lásky, lebo tá, hoci je krásna, neraz bolí.

Viem, čo si myslíš. Tak trochu sa trýzniš. Obviňuješ celý svet i seba samého, že vás dvoch rozdelili. Je to nespravodlivé a kruté. Pýtaš sa, čo si komu urobil a ja ti hovorím, že to sa skrátka stáva. Viem, že ti je ako človeku, ktorému chýba droga. Snaž sa dýchať, ono to prejde.

Hoci neveríš, že zvyšok svojho života môžeš prežiť bez neho/nej, chcem ti povedať, že teraz sú rany príliš čerstvé a tvoj úsudok podlieha bolesti. Snaž sa dýchať a počkaj, kým to neprejde. Dýchaj, prosím. Nerozmýšľaj, len dýchaj.

Viem, že toto nie je poslednýkrát, čo sa pozrieš na mobil so spomienkou na neho/ňu, viem, že bezsenná noc, ktorá je pred tebou, nie je posledná, viem, že ťa to bude ešte chvíľu bolieť.

No viem aj to, že toto všetko raz prejde a skončí.

Chcem, aby si si to uvedomil. Nepýtaj sa ma kedy to bude, lebo to netuším, no viem, že život ide ďalej. Kým budeš dýchať, máš šancu prežiť. Ono to raz prebolí a tvoje srdce sa zahojí. Raz pochopíš, prečo si si tým všetkým musel prejsť.

Mrzí ma, že si túto cestu musíš prejsť sám, no budem ti držať palce, aby ťa tvoja bolesť nepohltila, ale posilnila. Len dýchaj…

Pozri aj: Milujete niekoho, kto nemiluje vás? Toto je tá jediná vec, ktorú by ste mali spraviť

thoughtcatalog