Pravdou však je, že tábory, kde boli ľudia vystavovaní nesmiernym ukrutnostiam, existovali už dlho predtým a aj po vojne. Medzi tie najkrutejšie patria tábory v sibírskej oblasti, ktorým sa hovorí aj gulagy. Už v roku 1500 boli nepohodlní občania vyhosťovaní a nútení k ťažkým prácam práve v týchto gulagoch.

Desivé čísla

V roku 1980 bol v jednom z časopisov publikovaný článok o hrôzach v jednom z gulagov, ktorému sa hovorilo Tomsk. Čísla boli skutočne desivé, článok uvádzal, že v tábore je priestor pre 765 ľudí, pričom každému prislúcha 0,1 metra kubického vzduchu. Tábory však boli neustále preľudnené a takmer neustále tu bolo viac ako 1 300 jedincov. Mnohí z nich boli chorí, pričom výnimkou nebol ani týfus. Priestor tu však pre chorých nebol, a tak boli neraz vysťahovaní mimo ubytovacích priestorov a ponechaní napospas mrazom. Ročne tu zomrelo 300 až 400 ľudí.

Kanibalizmus

Krutosťou sa preslávilo väzenie na ostrove Sachalin. Väzni boli neraz vystavovaní nepredstaviteľnému mučeniu, ktorému často podľahli. Okrem toho, strava tu taktiež nebola najbohatšia a väzni si museli hľadať spôsoby, ako nezomrieť od hladu. Neraz sa preto ich stravou stali práve spoluväzni. Ak sa niekto pokúsil uniknúť, čakal ho bizarný trest. Celý rok musel mať k sebe pripútaný fúrik. Ten musel so sebou nosiť úplne vždy a všade, vďaka čomu bol ďalší pokus o útek nemožný.

Reťaze

V roku 1903 bol istý ruský úradník odsúdený na prácu v sibírskej bani Nestchink a musel mať deň a noc na členkoch reťaze s ťažkými závažiami. Dokonca s nimi musel aj spať a mal ich na nohách aj vtedy, keď 10 hodín denne pracoval v bani. Počas 10 hodinovej šichty mali robotníci nárok na 3 či 4 krátke prestávky na povrchu, ináč však boli neustále spútaní.

Izolácia

V roku 1952 sa v jednom z ruských denníkov objavil článok o žene z Poľska, ktorá sa vybrala navštíviť priateľa, ruské úrady ju však zatkli. V článku nebolo uvedené, čím sa žena previnila, bola však odsúdená na rok prác v gulagu, kde boli väzni od okolitého sveta úplne izolovaní. Navyše, žena nezvládala dennú pracovnú kvótu, nedostávala preto svoj prídel jedla. Celé dni musela prežiť o kúsku chleba, sóji, vode alebo výluhu z kapusty.

Samovraždy

Podmienky v sibírskych gulagoch boli neraz natoľko kruté, že sa ľudia radšej rozhodli spáchať samovraždu, ako by ich mali znášať. Jedným z nich bol aj muž, ktorý bol obvinený z pokusu o atentát na ruského ministra vnútra. Každý deň museli ľudia trpieť bitky, hlad a strach, neraz preto siahli po jede či po ostrom predmete, ktorým si siahli na život.

Značkovanie

Profesor Osendowski roky cestoval naprieč Sibírou a venoval sa výskumu minerálov. Keď svoj výskum dokončil, napísal o ňom niekoľko článkov. V jednom z nich z roku 1925 uvádza, ako na svojich cestách stretol dvoch mužov, ktorí unikli z tábora smrti. Obaja mali na tele značky, ktorými boli označení všetci väzni. Značky mali na ušiach a ich nozdry boli prerezané, aby ich na ulici každý poľahky rozoznal ako odsúdencov. Desivé je, že ak občan stretol človeka s takýmito značkami, mal právo ho na mieste zabiť.

Pozri aj:

Zverstvá napáchané v koncentračných táboroch zachytávajú až desivo autenticky. Nad týmito 10 knihami budete premýšľať…

listverse