Ak ste sa tak na vlastné riziko predsa len rozhodli, po dočítaní tohoto článku sa pravdepodobne budete samých seba pýtať, kam až sú ľudia zapálený pre vedu ochotný zájsť. Pretože Stubbins Ffirth zašiel naozaj ďaleko… Možno až priďaleko.

Epidémia žltej zimnice

Jeho experiment sa odohral v roku 1804, vráťme sa však ešte o niekoľko rokov vopred. Rok 1794, Amerika. Tisícky ľudí zomierajú na žltú zimnicu, ktorá prepukla až do epidémie.

Žltá zimnica je vírusové ochorenie rozšírené najmä v tropických oblastiach Afriky a Strednej a Južnej Ameriky. Sprevádzané je vysokými horúčkami, bolesťami hlavy a chrbtice, “zožltnutím” či krvácaním z nosa a slizníc. Žltá zimnica sa prenáša bodnutím komárom. To však chudák Stubbins Ffirth ešte v roku 1804 nevedel.

Pre vedu všetko

Lekár Stubbins Ffirth si všimol, že v lete žltá horúčka vždy poriadne zúrila, no v zime sa ňou nenakazil nikto. Ffirth teda (správne) predpokladal, že nemôže ísť o nákazlivú chorobu. Domnieval sa, že ide o chorobu spôsobenú nadbytkom stimulantov, ako napr. tepla, jedla či hluku.

Čo by to však bolo za “šialeného” vedca, keby sa svoju teóriu nepokúsil dokázať aj prakticky. To, akým spôsobom to spravil, je však prinajmenšom zvláštne.

Priebeh bizarného experimentu

Ffirth sa teda rozhodol dokázať, že žltou zimnicou vás nemôže nakaziť žiaden človek. Začal tak, že si na rukách spravil malé rezné rany a natrel si ich čerstvými zvratkami ľudí, ktorí týmto ochorením trpeli. Nič sa nestalo. On sa však nevzdával.

Jeho pokus číslo 2 spočíval v tom, že čerstvé zvratky týchto ľudí si nalial priamo do očí. Stále nič. Myslíte si, že to už nemôže byť horšie? Ako veľmi sa mýlite…

Pri pokuse číslo 3 sa gurmán Ffirth rozhodol dať čerstvé zvratky na panvicu a vdychovať dym, ktorý z nich šiel. Stále sa však nenakazil. Napriek tomu, že všetci by mu už uverili, že žltou horúčkou vás nenakazí žiaden človek, on sa rozhodol pokračovať.

V pokuse číslo 4 vytvoril tablety. Ich jedinú zložku vám predstavovať asi nemusíme. Áno, opäť to boli zvratky ľudí nakazených žltou zimnicou. Nakoľko nakazený stále nebol, rozhodol sa zvratky priamo piť. Len tak, ako si vy ráno vypijete pohár vody.

Ukončenie jeho experimentu môžeme považovať za vcelku grandiózne. Keďže zvratky nemali žiaden účinok, rozhodol sa postupne piť krv, sliny, pot a moč týchto ľudí.

Ffirth, zdravý, ako nikdy predtým, nakoniec vyhlásil svoju teóriu za potvrdenú. No napriek tomu, čo všetko do seba Ffirth prijal (viacero z ľudí trpelo aj inými ochoreniami) je naozaj obdivuhodné a pre mnohých až nepochopiteľné, že vedec tento experiment vôbec prežil.

Pozri aj: Diabolský doktor Shirō Ishii: Japonský Mengele, ktorý svojimi experimentami brutálne zavraždil viac ako 200 tisíc ľudí

wikipedia, weirdworm