Raz za čas si asi každý z nás praje, aby sme mohli iným nahliadnuť na moment do myšlienok a odhaliť, či nám klamú, alebo hovoria pravdu. Síce takú schopnosť nemáme, existuje však niekoľko techník, ako odhaliť klamstvo. Niektoré metódy sú efektívne viac, niektoré menej, žiadna z nich však nie je zázračná s úplnou istotou. Vždy sa vyjadruje v pravdepodobnostiach správnosti odhadu. Tie náročnejšie metódy vyžadujú istý stupeň výcviku a schopností.

Existujú dva základné problémy pri detekcii lží, a to falošné potvrdenie pravdy a falošné potvrdenie klamstva. Inými slovami, existuje pravdepodobnosť, že napriek tomu, že dotyčný hovorí pravdu, vy to označíte za klamstvo a naopak, ak niekto klame, označíte to za pravdivý výrok. Takejto chyby sa dopúšťajú nie len ľudia, ale aj polygrafy, teda slávne detektory lži. Výsledok výpovede na detektore lži môžu výrazne ovplyvniť aj schopnosti a skúsenosti skúmajúceho. Keďže ide hlavne o meranie fyziologických prejavov, ako napríklad potenie dlaní, výsledky zrejme budú rozdielne, ak nad vami bude stáť nejaký generál s vyhrážkami, alebo niekto milý a láskavý.

K rozpoznaniu klamstva v bežnej sociálnej situácii, kedy detektor lži nemáme k dispozícii, potrebujeme jednoducho aplikovateľný spôsob, ktorý minimalizuje riziko chybného odhadu. Ináč je metóda zbytočná. V skratke, nasledujúca metóda je presná a spoľahlivá a zvyšuje pravdepodobnosť správneho odhadnutia pravdy, či klamstva. Jediným limitom je, že táto technika nemôže byť aplikovaná v každej situácii. A dôležitým pojmom je aj pravdepodobnosť, keďže ako už bolo spomenuté, úplne spoľahlivá technika na odhalenie klamstiev, bohužiaľ neexistuje.

Najužitočnejšia je technika v situáciách, kedy s niekým robíte pohovor do práce, ste na prvom rande, alebo sa snažíte prísť na to, či vám dieťa klame. V týchto situáciách ste totiž v pozícii, keď môžete klásť viacero otázok a udržiavať očný kontakt. Postup je nasledovný:

Neškodné otázky

Začnite tým, že sa budete pýtať sériu niekoľkých neškodných otázok. Najlepšie takých, na ktoré už poznáte odpovede. Zároveň by však mali byť otázky také, na ktoré väčšinou ľudia nezvykli, resp. nemajú potrebu klamať. Ak ste napríklad na prvom stretnutí, spýtajte sa, kde sa dotyčný narodil, kde práve pracuje, prípadne, či má deti.

Všímavosť

Ďalším krokom je všímavosť. Pri každej otázke, ktorú položíte si všímajte, kam smerujú oči dotyčnej osoby. Smer pohybu očí totiž súvisí s tým, aká oblasť mozgu sa aktivuje pri pokuse vyvolať si nejakú informáciu z pamäti.

Odhalenie

Ak ste si istý, že ste zistili, ktorým smerom dotyčná osoba upiera zrak, keď vám hovorí pravdu, položte otázku, pri ktorej nemáte istotu, či osoba bude klamať, alebo povie pravdu. Na pracovnom pohovore to môže byť napríklad otázka, prečo dotyčný ukončil svoj predošlý pracovný pomer. Ak ide o dieťa, o ktorom máte podozrenie, že nehovorí pravdu, opýtajte sa ho, či niečo nevie o zmiznutej hračke. Ak pohybuje očami v inom smere, než ako ste vypozorovali doteraz, keď išlo o pravdivé odpovede, zrejme sa nesnaží informáciu vydolovať z pamäti, ale hľadá spôsob, ako vymyslieť čo najviac uveriteľnú lož.

Neustále vedome kontrolovať pohyby očí je takmer nemožné aj pri maximálnej snahe. Vyžaduje to totiž príliš veľa vynaloženej námahy a sústredenia viesť zdanlivo bežnú konverzáciu, snažiť sa vymýšľať uveriteľné lži a zároveň sa ešte pokúšať kontrolovať pohyby očí. Za správnych okolností môžete takto zvýšiť pravdepodobnosť odhadu, či vám niekto klame, alebo hovorí pravdu, avšak nie na základe toho, ako pohybuje perami a čo mu z nich vychádza, ale na základe toho, kam počas rozhovoru s vami pozerá.

Pozri aj: 5 DOKONALÝCH VIET, KTORÉ VÁM POMÔŽU NADVIAZAŤ KOMUNIKÁCIU S DRUHÝM ČLOVEKOM AJ V TEJ NAJTRÁPNEJŠEJ KONVERZÁCII

psych.sk (Petra Sušaninová) psychologytoday.com